Imagine na prianie #2

Tento imagine je pre Dominika Smejko Bugáňová (fb) :)

Záhada

Harry Styles. Chlapec, ktorý je vďaka tomu, že je hipster, pre každého jednoducho odpísaný. Chlapec, ktorý aj napriek svojej nezvyčajnej krásne nedostáva žiadnu pozornosť od dievčat. Chlapec, ktorý je pre mňa veľkou záhadou. Musím sa dostať pod tú jeho nečitateľnú ulitu a bližšie ho spoznať. Musím.
----------------

Stále som pri mojej skrinke a pozorovala som, ako si Harry ukladal učebnice do skrinky. Rýchlo som sa obzrela dookola, či ma nevidí niekto z mojich kamarátov a išla som za Harrym. Oprela som sa o skrinku vedľa tej jeho a milo som sa na neho usmiala. Nemám som v pláne ho zvádzať, len ho chcem jednoducho poznať.
"Ahoj Harry." pozdravila som ho. On na mňa len vrhol chladný pohľad a pokračoval v hrabaní sa vo veciach.
"Ehm...Povedala som ahoj. Slušnosť káže, aby si sa pozdravil."
"Neviem čo odo mňa chceš Dee. Vráť sa k tej svojej partii nafúkancov." Odvrkol a rozhodol sa ma ďalej ignorovať.
"Prečo by som od teba mala niečo chcieť?"
"Pretože vy, nafúkané detičky si myslíte, že môžete každého, kto je menej populárnejší ako vy zneužívať. Lenže ja nie som idiot, na takéto ani jednému alebo jednej z vás neskočím." To ma trocha zaskočilo. Ja nie som ako zvyšok mojej partie. Bohužiaľ, Harry si to myslí.
"To si nemôžeš pripustiť, že by som sa s tebou chcela len normálne porozprávať?" Pozrel sa na mňa a potom sklopil svoj pohľad k zemi. Nepovedal ani slovo. Nečakala som kým niečo povie a pokračovala som.
"Vyzeráš ako milý chalan, sme už v 4. triede, sme v jednom ročníku a ešte sme sa ani poriadne nerozprávali."
"To pretože ste ma brali už od prvého dňa ako "toho divného". Nerozprávali ste sa so mnou tak ja som nemal najmenší dôvod sa s vami púšťať do reči." Odvrkol, zamkol skrinku a vybral sa smerom k dverám. Okamžite som sa rozbehla za ním.
"Harry. Prosím, počkaj. Nebuď tvrdohlavý!" zakričala som za ním. Zastavil a otočil sa.
"No hovor, čo by si chcela."
"Ísť s tebou niekam von. Napríklad do parku, alebo niekam do kaviarne." Počkala som chvíľu, kým si tú ponuku premyslel v hlave a čakala som na jeho odpoveď.
"Dobre. Nemusíš byť taká ako ostatní z tej tvojej partie. Stretneme sa dnes o pol šiestej v Hyde Park pri jazere." povedal a hneď sa vydal preč.
Neskôr
Stála som opretá o strom v Hyde Park a očami som vyhľadávala Harryho. Meškal už 10 minút. Blúdila očami medzi ľuďmi a a stále som ho nevidela. Začala som nervózne prestupovať na mieste. Čakala som asi pol hodinu a v tom som zbadala Harryho. Usmiala som sa na neho a nervózne mu zamávala. Nereagoval na to, ako keby nič nevidel. Prišiel až ku mne, bez slova sa postavil vedľa mňa, chytil ma za ruku a začal ma viesť...niekam.
"Harry, kam to ideme a prečo ma za sebou ťaháš ako psa?" Rozhorčovala som sa. Svoj stisk povolil a spomalil tempo svojej chôdze.
"Ideme do jednej čajovne. Volá sa La Plaza. Má honosné meno, ale je úplne malá a takmer nikto tam nechodí. Je tam veľmi útulne." povedal zasnene. Nehovorila som nič, len som sa ním nechala viesť.
Po chvíli sme prišli do prisťahovaleckej štvrti Londýna. Konkrétne do francúzskej. Nikdy predtým som tam nebola. Je tam ozaj krásne. Celá architektúra je vo francúzskom štýle. Na každom rohu je kaviareň, reštaurácia, alebo malý handmade obchodík. Harry ma doviedol až do úzkej uličky, kde okrem jednej kaviarne nebolo nič. Bola to La Plaza, o ktorej Harry hovoril. Vonku bola zasadená levanduľa a stál pred ňou starodávny biely bicykel, s kvetináčom fialových kvetov. To miesto bolo očarujúce.
"Je tu krásne, však?" usmial sa. Len som prikývla a v nemom úžase som si prezerala okolie. Harry mi otvoril dvere a naznačil mi, že mám ísť dnu. Dnu bolo snáď ešte prekrásnejšie ako vonku. Biele steny boli zdobené rôznymi drobnými olejomaľbami. Na stropy boli biele trámy a z nich viseli malé zväzky levandule. Nábytok bol úplne jednoduchý, biele drevené stoly a stoličky. Na stoličkách boli kárované vankúšiky a na stoloch obrusy s rovnakým motívom. To miesto ma úplne očarilo.
"Je tu nádherne, Harry. Prečo si ma vlastne vzal na také krásne miesto keď toto naše stretnutie nie je rande, ani nič podobné?" Stále mi to nešlo do hlavy. Na také miesta sa berú priateľky, manželky, milenky, čo ja viem kto, ale nie spolužiačky, ktoré ani poriadne nepoznáte.
"Kto povedal, že nemôže byť?" uškrnul sa na mňa. Prekvapene som na neho civela. Začal sa smiať a odsunul mi stoličku pri jednom stole.
"Žartujem. Proste to tu mám rád. Majú tu skvelý čaj." Usadili sme sa a čakali sme na servírku. Po chvíli prišla mladá čiernovlasá dievčina. Bola naozaj krásna, určite francúzska. Objednali sme si a pustili sme sa do reči. Bavili sme sa o všetkom. Harry je strašne milý a vtipný chalan. Pod tým nánosom hipsterstva sa skrýva jeden veľký cupcake. Ľutujem, že som ho nespoznala skôr.
O dva mesiace neskôr
"Takže máme Paríž, Berlín, Barcelonu, Benátky, Prahu...hmm..čo nám ešte chýba?" Premýšľal nahlas Harry popritom ako krúžkoval miesta na mape. Rozhodli sme sa, že pred výškou spolu pôjdeme na cestu po Európe.
"Nooo...napríklad Florenciu a Palermo."
"Jo! To je ono." Zakrúžkoval na mape ďalšia dve mestá, nahol sa ku mne a pobozkal ma. Usmiala som sa do bozku a potom som ho stiahla do objatia.
Nemala som v úmysle s ním začať chodiť. Chcela som ho len spoznať, ako kamaráta. Ale osud mal s nami dvoma iné plány.

Dúfam, že sa páčilo každému, kto si to prečítal :) Ak áno, nechajte komentár :) Prijímam aj kritiku :)
Bo :)