Tento imagine je pre Barča Šiblo Šíblová (fb) :) Prepáč, že to tak dlho trvalo ale mala som blok a nemohla som nič napísať -_- :D
Tip: Nachádzajú sa v tom mrakodrape ako je vo filme "Země mrtvých", len je to trocha pozmenené :D
Varovanie: Je to trocha sci-fi :)))
We found love in the zombie land.
"Myslíš, že to bude fungovať?"
"Prečo by nemalo? Pracujem na tomto lieku proti nákaze od tých mŕtvych kreatúr už 3 roky. Podceňuješ ma azda?"
"Nie, samozrejme, že nie. Len mi to príde trocha nereálne."
"Žijeme v svete plnom zombíkov a tebe pripadá nejaký liek nereálny? Si vtipný. Ale moc to nepreháňaj, na tieto hlúposti sa špecializujú Louis a Niall. A mimochodom, kde máš zvyšok tej svojej bandy? Poslednýkrát som vás všetkých pokope videla minulý týždeň na vystúpení na tom plese."
"Zvyšok "tej mojej bandy" je v bare." Usmial sa Zayn, prišiel zo zadu ku mne a objal ma.
"Aha, a prečo si tu v labáku, keď sú oni v bare?"
"Lebo tam nie si ty." Zašepkal mi do ucha a dal mi pod neho jemný bozk.
"Rozptyľuješ ma od práce. Keď to pokazím, tak ťa dám zombikom na večeru!" zasmiala som sa.
"To neurobíš." zamumlal sa pokračoval v bozkávaní môjho krku.
"Prečo myslíš?" Pomaly prestávam odolávať jeho jemným a zároveň vášnivým bozkom.
"Lebo ma miluješ."
"Nejako si si istý." Zahryzla som sa do spodnej pery aby som sa nerozosmiala. Milujem si z neho robiť srandu. Vždy mi to zhltne aj s topánkami. Rýchlo si ma otočil k sebe. Mala som naozaj blízko toho aby som sa rozosmiala na plné hrdlo. Všimol si ako zadržiavam smiech.
"Niekto sa chceš hrať na prefíkané dievčatko." uškrnul sa.
"A niekto sa chce hrať na zlého chlapca." Pritiahla som si ho k sebe a prisala sa na jeho pery. Naše telá od seba nedelil ani milimeter. Boli sme na sebe nelepený ako magnety. Bozky sme začali viac a viac prehlbovať. Po chvíli sa mi Zayn snežil dostať jazykom do úst. Rýchlo som sa odtrhla. Presne viem kam by toto pokračovalo.
"Nie, teraz nie. Musím ešte dokončiť ten liek. Choď už spať, je neskoro." Dala som mu rýchly bozk na pery a vrátila som sa späť k práci.
"Stále si len v labáku. Kedy už pôjdeš niekam so mnou?" Povzdychla som si a otočila som sa k nemu.
"Zlato, už keď sme boli spolu prvýkrát na večeri, hovorila som ti, že budem skoro vždy v labáku. Tebe to nevadilo. Vydrž už len dnešnú noc. Chýba mi len naozaj máličko aby som to dokončila. Ver mi." Poriadne som ho objala. Chýba mi, ale ten liek je momentálne najdôležitejšia vec nie len pre mňa, ale pre všetkých ľudí. Je to naša záchrana.
"Dobre. Už pôjdem. Dobrú noc. A ľúbim ťa." Vrátila som sa k práci. Na dokončenie lieku mi chýba už len jedna jediná zložka. Len jedna. Navliekla som si gumené rukavice a zobrala som ampulku s tou látkou. Otvorila som to a naliala som to do kužeľovej banky. Čakala som na reakciu. Zafarbilo sa to na jedovatú žltú. Vyšlo to. Ten liek sa podaril. Zobrala som 15 striekačiek a naplnila som ich liekom. Jednu som si strčila do vrecka riflí a zvyšné som zamkla do trezora. Vyhodila som rukavice a začala som si vyzliekať plášť. V tom Zayn vtrhol do laboratória.
"Preboha, ako som sa zľakla. Čo tu robíš?" Vyzeral naozaj vyplašene.
"Musíš ísť rýchlo so mnou!" Ani som sa nestihla spamätať a ťahal ma smerom von z laboratórneho oddelenia.
"Neviem, čo sa deje, tak mi to prosím rýchlo vysvetli. Znervózňuješ ma."
"Vieš, ako som odišiel z laboratória. Išiel som ešte k chalanom dole do baru. Chvíľu sme tam ešte pili a zrazu prekukol strašný chaos. Nevedeli sme čo sa deje a zrazu sme uvideli tri zombie. Chceli sme rýchlo odísť, ale jedno uhryzlo Harryho. Je teraz vo svojom byte. Musíme sa ponáhľať. Už pomaly prestáva normálne rozprávať. Musíš mu dať ten liek." O chvíľu sme boli pred Harryho bytom. Rýchlo sme šli do obývačky, kde boli ostatní chalani. Keď som uvidela Harryho, zhrozila som sa. Jeho pokožka dostávala zelený nádych a na krku mal poriadnu ranu od uhryznutia od zombie.
"Vďaka ti bože, konečne si tu. Musíš dať Harrymu ten liek. Nemôže to byť zombie." Povedal Louis. Sedel pri Harrym a snažil sa ho udržať pri zmysloch. Mal uplakané oči.
"Musím vás varovať, že ten liek nemusí fungovať. Ešte som ho neskúšala." Podišla som k Harrymu a otočila som mu hlavu aby som mala lepší prístup k neporanenej strane jeho krku. Z vrecka som vytiahla injekciu a zapichla som ju do tepny. Striekla som jej obsah do jeho tepny a všetci sme čakali čo sa bude diať. Po asi 3 minútach zaspal...alebo prakticky zomrel.
"Liek pravdepodobne funguje. O pár minút sa prebudí a mal by byť už opäť taký, aký bol pred tým uhryznutím." Sedeli sme po celej obývačke a sledovali sme Harryho. Jeho pokožka nadobudla normálnu farbu a rana sa mu zacelila. Po možno 15 minútach sa zobudil. Bol strašne zmetený.
"Uhm.. ja už pôjdem. Vysvetlite mu, čo sa stalo a nech pri ňom niekto celú noc ostane. Dobrú noc." Rýchlo som zamumlala a vybrala som sa do môjho a Zaynovho bytu.
"Hej! Bara, počkaj. Idem s tebou." Otočila som sa a uvidela som Zayna ako za mnou bežal. Zastavila som a počkala som ho. Keď ku mne došiel, chytil ma okolo pása a privinul k sebe. Objala som ho oboma rukami a pokračovali sme k bytu.
"Ďakujem, že si zachránila Harryho. Neviem si predstaviť, že by bol z neho zombie a potom by musel umrieť."
"Nie je za čo. Je to moja práca. Veľmi sa teším, že ten liek funguje."
"A možno sa teraz vráti svet do normálu."
"Dúfam."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára