Imagine na prianie #13

Tento imagine je pre Veronika Ondrová (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Je to možno trochu, trošičku, neslušnejšie :D Hanbím sa za seba -_- :D
A/N: Liam tu nie je slávny :)

And I loved him, I loved him, I loved him.

Nie je ako ostatní chlapci. Je iný už na prvý pohľad. Výzor zlého chlapca, chladný pohľad a nie veľmi dobrá povesť. Bitkár a motorkár. Pred takými ma mama varovala odjakživa. Vyhýbala som sa mu. Šiel z neho strach. Ale ja som ho zaujala. Jedného večera, keď som bola v bare sa ku mne prihovoril. Mala som zimomriavky na celom tele. Mala som z neho strach. Bála som sa, dokonca aj jeho pohľadu na mojom tele. No on neurobil nič z toho, čo som predpokladala. Myslela som, že ma vezme so sebou do motelu, tak ako to vždy robil s dievčatami. Ale on sa len usmial a predstavil sa. Bolo to od neho veľmi nečakané a neobvyklé. Povedala som mu moje meno. Povedal, že je krásne. Potom ma pozval na drink. S veľkou nedôverou som s ponukou súhlasila. Urobila som dobre.

Rozprávali sme sa až do záverečnej. Nebol taký, aký ľudia vraveli, že je. Možnože bol taký len ku mne. Kto vie. Odviezol ma domov. Rozlúčili sme sa a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. 

Nemohla som uveriť, že sa to všetko vôbec odohralo. Ráno som bola presvedčená o tom, že to všetko bol len sen. Ale keď som uvidela správu od Liama v mobile, uverila som tomu, že to bolo predsa len skutočné. 

Neskôr v ten deň sme sa stretli v parku. Cítila som sa neuveriteľne hlúpo. Často medzi nami vládlo trápne ticho. Po tomto som neverila, že sa ku mne ešte vôbec niekedy ozve. A on ma pozval na večeru.

Keď sme sa spolu objavili v miestnej reštaurácii, ľudia na nás pozerali celkom divne. Liam s dievčatami na večere nechodil. Vždy si ich len bral na izbu, občas domov, užil si s nimi a tým to haslo. Nemohla som ho pochopiť. Prečo práve ja? Mohol mať hociktorú. Hociktorú. A on si vybral mňa. 

Po večeri ma odviezol domov, tak ako vtedy, keď sme boli v bare. Odprevadil ma až k dverám. A tam ma pobozkal. Najprv sa len jemne obtieral perami o tie moje, a potom k tomu pridal toľko vášne, že mi to doslova vyrazilo dych. Žiadny chlapec ma nikdy takto nepobozkal. Vtedy som mu úplne prepadla. Dostal ma. Po pár týždňoch som sa do neho beznádejne zamilovala. Zamilovala som sa do jeho žiarivých čokoládovo-hnedých očí. Zamilovala som sa do jeho jedinečného úsmevu. Zamilovala som sa do jeho tela. Zamilovala som sa do jeho hlasu. Zamilovala som sa do neho celého. Nikdy necítila nič z toho, čo cítim, keď som s ním. Napĺňa ma.

Najviac zbožňujem, keď sa milujeme. Jeho dotyky na mojej pokožke sú ako horúce plamene. Dostávajú sa cez moju pokožku a spaľujú moje vnútro a tým ma to núti ho milovať ešte viac. Jeho pery už miliónkrát preskúmali každučký kúsok môjho tela. A keď sa naše telá spoja v jedno, som v siedmom nebi. 

Nedokážem si predstaviť, že by som sa raz nezobudila v jeho objatí. Nedokázala by som viac žiť bez neho a jeho lásky. Nedokázala.

Imagine na prianie #12

Tento imagine je pre Aňa Minasyan :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Bude to trocha dlhšie, tak dúfam, že to nebude nudné :D Dve volné hodiny za sebou robia svoje :D

I never expected this. 

Nie. To nemôže byť pravda. Proste nie. Nemôže s ňou chodiť! Idiot! Robí to len preto, aby ma naštval. Určite, musí to tak byť!  Veď ja mu ukážem o čo prišiel! Zvrtla som sa na opätku a odkráčala som preč od Jakea, ktorý sa bozkával s tou špatou. Rýchlo som vybehla schody, prebehla som až na koniec chodby k zadným dverám a vyšla som von. Pohľadom som hľadala môjho najlepšieho kamaráta, Zayna. Konečne som ho uvidela. Opieral sa o starý zošuverený dub a fajčil. Tak ako každú prestávku. Pozeral do blba a ešte si neuvedomil, že som tam s ním aj ja.
"Že sa ti chce tolko stáť na tej zime." povedala som. Konečne sa pozrel mojím smerom.
"Ahoj Ana." povedal milo. Prišla som k nemu a tiež sa oprela o strom.
"Musíš mi s niečim pomôcť." Zobrala som mu z ruky cigaretu a poriadne som si potiahla.
"Kde chceš zakopať tú mrtvolu?" zasmial sa. Pozrela som sa na neho a zvihla som obočie.
"Odlož si ten humor na neskôr. Nikoho som nezabila. Zatial."
"Tak s čím chceš teda pomôcť?" Vybral z vrecka koženej bundy krabičku s cigaretami a zapalovač. Vytiahiahol si novú a zapálil si ju.
"Budeme hrať, že spolu chodíme." Zayn sa rozkašlal.
"Preboha, a to už prečo?"
"Kvôli Jakeovi. Videla som sa ho bozkávať z tou odpornou štetkou." Doslova som tie slová vyplula.
"Jéžiš! Zas a raz tá istá story. On sa k tebe nevráti! Celá tá snaha je zbytočná. A s kým sa to vlastne bozkával? Vieš, pre teba je 'odporná štetka' každá baba z Londýna okrem Ellie a Wee."
"Linda Traveynová. Tá malá kurva z 1.C. Tá, čo vyzerá ako trpaslík."
"Jáj už viem. Ale ona nie je až tak odporná." Tresla som ho poriadne do ramena.
"Je odporná. O tom sa viac nebudem baviť. Tak pomôžeš mi či nie?"
"Hej. Ale len preto, že si mi minule dohodila tú tvoju Írsku kamarátku s kozami ako pornoherečka."
"Ďakujém!" Vrhla som sa mu okolo krku. "Lúbim ťa!" Dala som mu pusu na líce a uštipla ho do líc.
"Máš sa hrať na moju frajerku a nie babičku." Zazvonilo.
"Ideme na to. Proste objímaj ma, bozkávaj ma, hovor mi ako ma miluješ. Ako keby sme boli fakt spolu." Chytila som ho za ruku a ponáhlali sme sa na hodinu. Rýchlo sme sa pretlkali po chodbe. Zabočili sme na lako k schodom. Shit. Na schodoch stojí Jake a tá jeho flandra. Misia 'Prinútiť Jakea žiarliť 1.0.1' zahájená.
"Miláčik? Čo keby sme dnes nešli na večeru ale radšej by sme išli na Weeinu party?" Natisla som sa celým svojim telom na Zayna a objala som ho okolo pásu.
"Ako len chceš zlato." Zayn ma chytil za bok a jemne ma po ňom hladil. Fúha, chlapec vie ako na to.
"Poďme už do triedy, ešte budeme meškať." Stále v objatí sme prešli okolo Jakea a Laury. Ugh. Ako ju neznášam.
*O dva mesiace*
Toto divadlo so Zaynom hráme už dva mesiace. Jake ma má úplne v prdeli, nežiarli, kašle na mňa! Celé toto moje snaženie bolo zbytočné. S povzdychom som sa otočila na posteli a zobrala som mobil z nočného stolíka. Rukou som si prehrabla vlasy a znovu si pozvychla. Nechápem, ako som mohla byť taká hlúpa. Vytočila som Zaynovo číslo a čakala som, či mi podvihne. Predsa je sobota a včera sme boli na party. Telefón zazvonil asi 5 krát, ale zdvihol to.
"Ahoj."
"Uhhh, ahoj Ana, deje sa niečo?"
"Nooo...aj celkom hej. Potrebujem sa s tebou stretnúť."
"A nedá sa to vyriešiť po telefóne? Mám celkom veľkú opicu na to aby som dnes niekam išiel."
"Bohužiaľ nedá. Vieš čo? Prídem k tebe. O pol hodinu som u teba."
"Fajn. Čakám ťa. Ahoj."
"Ahoj." rozlúčila som sa a zložila som. Keby len vedel...
Vyhrabala som sa z postele a odtrepala som sa do kúpelne. Vykonala som rannú hygienu a išla som sa obliecť. Vytiahla som som kárované legíny, biele volné tričko, čiernu koženku a čiernu beanie s nápisom 'bad hair day'. Obula som si biele conversky, schmatla som klúče, mobil a vybrala som sa k Zaynovi. Mám to k nemu blízko, býva odomňa len dve ulice. Mýšlienky mi lietajú v hlave ako pomätené. Mám mu to povedať? Nemám mu to povedať? Láska alebo priatelstvo? Zahlbená v myšlienkach som míňala dom za domom a ani som si nestihla uvedomiť, stála som pres Zaynovým domom. Rýchlo som prešla po chodníku k dverám. Zaváhala som. Aj napriek obavám som zazvonila.
"Je otvorené! Poď dnu!" Stisla som klučku a vošla som do vnútra. Pre istotu som zamkla."Kde si?"
"V mojej izbe!" Vyšla som hore schodmi a zabočila som doľava. Prešla som cez celú chodbu až k Zaynovej izbe. Bez klopania som vošla. Nie je v izbe. Už som na neho chcela volať a v tom vyšiel z kúpelne. Holy fucking shit. Stojí predo mnou len v uteráku, ktorý mu lenivo visí na bokoch.
"Uhm..ahoj?" povedal po chvíli a zasmial. Do riti, zízala som na neho ako taká krava.
"A-ahoj. Musím ti niečo povedať a chcem to mať rýchlo za sebou."
"Jasné, do toho." Dobre. Dobre, ja to dám.
"Fajn. Nooo, kde začať. Končíme s týmto divadielkom. Nebaví ma to už. Jake na mňa úplne serie a ja sa mu viac do zadku pchať nebudem. A za druhé.... no, tak trocha sa mi páčiš. Ja viem, je to totálne debilné, ale keď sme sa hrali na zamilovaný pár a.... ty si bol ku mne úplne iný, no teda aspoň pred ľuďmi, a.... proste som sa do teba zbláznila. Áno, som si vedomá toho, že to zruinuje naše dlhoročné kamarátstvo, ale už som viac nemohla okolo teba chodiť a nepovedať ti, čo cítim." Tak a je to vonku. Všetko som to vychrlila na jeden dych. Je to vonku. Spadol mi obrovský kameň zo srdca, ale zas mi tam pribudol jeden a ešte väčší, pretože teraz môžem za naším skvelým kamarátstvo urobiť hrubú čiaru a možno sa k sebe viac v živote poriadne neozveme.
"Ana, necíť sa zle, kvôli tomu, že si mi povedala, čo cítiš. Ja som za to rád. Ja som ti skoro to isté chcel povedať ešte dávno, ale vedel som, že si chcela Jakea. A potom, keď si prišla s tým divadlom, tak som do toho išiel s tebou len kvôli tomu, aby som aspoň trocha vedel, aké by to bolo s tebou chodiť." No tak toto som nečakala zas ja. Bola som poriadna krava, že som chcela toho idiota a predo mnou bol stále úžasný chlapec, ktorý ma chcel a v živote mi nijako neublížil. Vykašľala som sa na ďalšie kecy a vrhla som sa Zaynovi okolo krku. Nepobozkala som ho. Zatiaľ. Konečne možno budem šťastná.