Niečo pre zmenu :D

Sup :D Toto je iný príspevok :D Táto krátka story je na literatúru, ale prispievam to aj tu :D Je to trocha fantasy :D

Nikto sa to nemal nikdy dozvedieť

Ďalšia suplovaná hodina. Bohužiaľ táto nie je taká skvelá ako bola tá minulá. Supluje nám ju profesorka Smittersová. Každý ju dobre pozná. Starenka, ktorá má už určite 80 a učí prírodné vedy pre pokročilých. Nebolo by na tom nič zlé, keby stále nežila v 70. rokoch. Presviedčali sme ju aby nám dovolila pozrieť si film alebo mať aspoň voľno, ale ona nám naváľala asi 3 strany úloh. Už 10 minút som si lámala hlavu nad príkladmi, ktoré sme ešte s profesorkou matematiky ešte nebrali. Nikto nemal ani najmenšiu šajnu, ako ich vypočítať. Sedela som na nepohodlnej starej stoličke a hralo som sa s perom. Bolo ružové s pierkami na vrchu. Ja viem, ja viem, musím vyzerať ako Regina z Protivných báb, ale to pero mi doniesla Blair z Japonska. 

Očami som hypnotizovala pierka, akoby som čakala, že sa premenia na papagája. V tom ma napadlo, že by som mohla vyskúšať telekinesis. Sedím v zadnej lavici, moja spolusediaca Amber dnes chýba, tak by si to nikto nemusel všimnúť. Očami som sa sústredila na najväčšie pierko. Snažila som sa vytrhnúť ho zo zväzku a položiť na zošit. Zrazu pierko vzbĺklo. Srdce mi začalo prudko biť. Do kelu, do kelu. Rýchlo som pierka stisla v dlani. Poriadne to zabolelo, ale o pár sekúnd som cítila len nepríjemnú pálivú bolesť. Pozrela som sa okolo, č mi ma niekto nevšimol. Každý bol zahĺbený v zošitoch, mobiloch, alebo papierikoch,ktoré si posielali. A je to v suchu. 

*Po vyučovaní*

Z budovy som vybehla ako prvá. Nemám chuť celú cestu domov prekecať s niekým. Potrebujem byť sama. Cítim sa hrozne. Nedokážem viac ovládať svoje sily. Vždy som s tým mala problém, pretože sú vraj na môj vek príliš veľké, ale nikdy sa mi nestalo niečo také. Použiť pyrokinesis miesto telekinesisu? To je smiešne.

Rýchlym krokom so sa ponáhľala preč z areálu školy. Zrazu som pocítila na ramene niečiu ruku. Otočila som sa a zbadala som osobu, ktorá so mnou zrejme nutne potrebuje rozprávať. Ten dotyčný bol Josh. Trošku nerd a geek, ale vzhľadom sa k tým pomenovaniam nepribližuje ani na 5 kilomentrov. Má čierne vlasy, ktoré často nosí sčesané dole, vysokú dá sa povedať atletickú, ale aj vychudnutá postavu a skvelý vkus na módu.

"Uhm, máš chvíľku čas, Kelsey?" opýtal sa ma. Popravde, na takého chalana sa nájde chvíľka vždy. Teraz sa len modliť, aby som ho omylom nepodpálila. 

"Aj hej. Čo potrebuješ?"

"Niečo som dnes na matike videl." A do mačacích labiek. On to videl. ON TO VIDEL. Som v keli. Neboj Kelsey, máš prirodzený herecký talent, ty to dáš.

"A čo také?" odvetila som a nervózne som sa usmiala. Uhrám to. Musím!

"Ten oheň. Kelsey, neopováž sa zo urobiť blázna." Urobiť blázna z neho alebo zo mňa? Hmm, ťažká otázka.

"Oheň? Škoda, že nezhorela škola." pokrčila som plecami, zvrtla som sa na opätku a kráčala som smerom k centru. Samozrejme, že Josh sa za mnou rozbehol. 

"Kelsey, ja som zo videl. Podpálila si to pierko len silou mysle." Páli mu to. Veď, každému by to pravdepodobne doplo, keby videli to, čo on.

"A keby aj tak čo?" Chvíľu medzi nami vládlo trápne ticho. On hľadel do zeme, ja som ho prepaľovala pohľadom. No nie tak celkom, to by tu už chudák chlapec nestál tak pokojne. 

"Chcem o tom vedieť viac." On sa zbláznil, na čo on myslí?

"Si blázon. Do tohto sa nechceš zamotať." Nie, nezamotám ho do toho. Otec mi vždy vravel o tom, ako párkrát takmer zomrel keď sa mama rozčúlila. Len tak mimochodom, pravidlo jedna: nikdy nenaštvi čarodejnicu.

"Nemaj obavy. Ja len..ja len chcem vedieť niečo viac o týchto nadprirodzených veciach. Nepoviem to nikomu a v živote to nepoužijem proti tebe."

"Prisaháš?"

"Prisahám."

"Tak poď. Pôjdeme do Delfien's." Nerozumiem tomu. Prečo ja verím tomuto chalanovi? Ani ho poriadne nepoznám a chystám sa mu zveriť veci, o ktorých nevie ani moja najlepšia kamarátka. 

Počas cesty sme mlčali. Ja som mala ruky vo vreckách, on mal ruky vo vreckách, obaja sme pozerali na zem pod našimi nohami. Občas sme sa omylom šuchli lakťami a mnou prebila taká zvláštna energia. Nebola zlá, to vôbec nie. Bolo to niečo, ako keď v knihách opisujú stretnutie spriaznenej duše.

Onedlho sme došli k malej kaviarni v jednej z mnohých malých uličiek neďaleko námestia. Keď sme vošli dnu, ovalila ma nádherná vôňa kávy, čaju a zákuskov.

                                                                            ...

O pár minút sme sedeli v pohodlných kreslách na terase. Aj keď je koniec septembra, počasie je vynikajúce. Napila som sa horúceho čierneho čaju, zhlboka som sa nadýchla s rozhodla som sa začať s tým, kvôli čomu sme sem prišli.

"K tomu, čo si videl. Áno, boli to čary. Žiadne zaklínadlá, ale pyrokinesis, čiže ovládanie ohňa mysľou. Ja som sa snažila o telekinesis, čo je ovládanie predmetu mysľou. Bola to nehoda a chyba zároveň. Už sa o tom incidente nebude rozprávať." Josh prikývol. Oprela som sa a znovu sa pustila do konverzácie.

"Čo chceš ďalej vedieť?" 

"Aké máš ešte schopnosti? Čo všetko ovládaš?"

"Mám 7 schopností. Telekinesis, pyrokinesis, tie už vieš, čo znamenajú. Potom ovládam, no "ovládam", descnesum, čo je schopnosť spojiť sa s bytosťami z pekla alebo z posmrtného života. Ďalej je tu vitalum vitalis, čo je schopnosť znovu ožiť po smrti, ale len ak ťa nejaká iná čarodejnica oživí pomocou jej schopností. Ovládam aj divination, čo je schopnosť vidieť udalosti a klamstvá ľudí vďaka dotyku, transmutáciu, čo je niečo ako teloportácia ale len na malé vzdialenosti a posledná schopnosť je concílium, čo je schopnosť ovládať myseľ. Nejaké ďalšie otázky?"
"Je tá moc veľká?" Otázka za milión. Na toto bude ťažké odpovedať.

"Áno aj nie. Neviem zatiaľ moje schopnosti dobre ovládať, ale moja moc je dosť veľká. Ale kým ju budem vedieť naplno využiť, musím sa ju naučiť ovládať. Keď toho budem schopná, nestane sa mi viac niečo také ako dnes na matike."

"Wow. Nič z toho som nečakal. Myslel som si, že čarodejnice majú rôzne zaklínadlá a tým všetko ovládajú, ale vidím, že som sa mýlil. A čo sa týka s ovládaním tej moci. Nemôže ti s tým niekto pomôcť?"

"Môže. Existuje škola pre čarodejnice. V súčastnosti nás nie je veľa a tak tá škola je len v New Orleans. Bola som tam dva mesiace, ale otec s tým nesúhlasil, tak som sa musela vrátiť späť na normálnu školu. A v knihách som čítala, že na ovládanie sily je dobré mať nejakú motiváciu, človeka, alebo niečo, čo chceme dosiahnuť. Lenže ja žiadnu nemám."

"S tou motiváciu ti ochotne pomôžem. Ani nevieš koľko motivácie je len okolo nás. A mám taký pocit, že ti to dlžím, keď si mi už povedala také tajomstvá." 

"Fajn. S chalanom som sa ešte nepriatelila. Zmena je život." Čo to do mňa pre mačacie labky vošlo? Chlapec, ktorý dodnes netušil ako čary naozaj fungujú, mi bude pomáhať ovládať moje sily. Som jednoznačne blázon.

Oneshot #1

'Sup. Toto nie je imagine na prianie. Proste som mala chuť niečo napísať a nechcela som, aby to bolo pre nejakú konkrétnu osobu. Nevedela by som si to tak predstaviť.
Btw. Oneshot je so Zaynom (◡‿◡✿) A je opäť trošku viac :D Shame on me :D

Late night.

Sú večery, ktoré chcete stráviť s osobou, ktorú milujete. Ak je od vás ďaleko, sú tie večery nanič. Ale ak ste s tou osobou, určite si ten večer zapamätáte na celý život. Možno o ňom budete rozprávať svojej dospievajúcej dcére, ktorá je po uši zamilovaná, tak, ako ste boli vy. Možno si to necháte len ako tajomstvo vás dvoch. Ale nikdy na neho nezabudnete.

"Vieš, že ťa milujem, že?" Povedal Zayn do bozku.
"Ja teba viac." Zamumlala som. Nebola som schopná vypustiť z úst viac ako tri krátke slová. Vášeň, ktorá prechádzala mojimi žilami stále dookola a dookola ma ničila a zároveň napĺňala. Moja myseľ sa nezaoberala ničím iným, ako týmto. Mojej telesnej schránke neostáva už žiadna sila, ale moje vnútro baží po ďalšom kúsku siedmeho neba. Akoby mu nestačil ten predchádzajúci. Predsa len rozum a telesná schránka vyhrávajú.
"Baby, myslím, že na dnes už stačilo." Zayn len nesúhlasne 'zavrčal' a pokračoval v lemovaní môjho tela mokrými cestičkami.
"Myslím to vážne." Tentokrát odlepil pery z mojej pokožky na bruchu a pozrel sa na mňa.
"Myslel som, že si dáme aj druhé kolo." Začal sa na mňa pozerať psím pohľad. Jeho karemelovo-hnedé oči ma takmer vždy obmäkčia a on to vie a tak to zneužíva.
"Dnes nie. Ale týmto tu noc rozhodne nekončí." Záhadne som sa usmiala a natiahla som sa aby som ho mohla pobozkať. Zayn odul spodnú peru a hral sa na urazené trojročné dieťa. Neodolala som a z chuti som sa zasmiala. Bol taký rozkošný. Áno, rozmýšľam takto o dospelom mužovi, s ktorým som sa pred niekoľkými minútami milovala.
"Obleč sa a choď na balkón. Prídem za tebou o chvíľku." Ešte raz som ho jemne pobozkala a vyhrabala som sa zo spleti prikrývky a našich tiel. Nahá som si to namierila so kuchyne. Cítila som Zaynov pohľad na mojom chrbte a zadku. Pousmiala som sa. Dobre viem, ako miluje moje telo. Nemôže sa ho nabažiť. A ani ja sa nemôžem nabažiť jeho. Rýchlo som zbehla dole schodmi, prešla som pár krokov a konečne som bola v kuchyni. Zo skrinky som vybrala dva poháre na víno a z chladničky pre istotu dve fľaše poriadne vychladeného bieleho vína. Všetko som zobrala do rúk a opatrne, aby som nič nerozbila som sa pobrala späť do spálne. Dávala som si ozaj veľký pozor, pretože pri mojej šikovnosti sa môže stať čokoľvek. Lakťom som otvorila dvere do spálne. Po špičkách som prešla k posteli a na ňu položila víno a poháre. Povyhýbala som sa všetkému oblečeniu na zemi a vošla som do šatníka. Zo šuplíka som vytiahla čierne čipkované nohavičky a obliekla som si ich. Chvíľu som rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala čierne voľné minišaty na tenulinké ramienka s malými kamienkami. Prešla som k môjmu kozmetickému stolíku a prečesala som si vlasy. Pozrela som sa na seba. Musím uznať, nevyzerám zle. Môj zrak upútal karma náhrdelník na mojom krku. Dostala som ho od Zayna na naše prvé výročie. Vie, že nemám rada výrazné šperky. Tento náhrdelník som si nedala dole odkedy ho mám a tak skoro ani neplánujem. Pri rozmýšľaní nad náhrdelníkom, mi docvaklo, že Zayn ma čaká vonku na balkóne. Poslednýkrát som sa skontrolovala v zrkadle s rýchlym krokom som sa vrátila späť do spálne. Z postele som zobrala víno a poháre a vyšla som na balkón. Zayn sedel na ratanovej sedačke a sledoval oblohu. Mal oblečené to, v čom sem prišiel. Bielu košeľu a modré roztrhané file.
"Ako vidím neprezliekol si sa do iných vecí." Podpichla som ho. Viem, že mu veľmi záleží na výzore. Vždy.
Pozrel sa na mňa a lenivo sa usmial.
"Myslel som, že prídeš rýchlejšie," celú si ma premeral a olizol si peru. "ale myslím, že to čakanie sa vyplatilo." Nad jeho komentárom so sexuálnym podtónom len pokrútila hlavou. Položila som víno a poháre na stôl pred sedačkou a sadla som Zaynovi do klina.
"Na to ani nepomysli, miláčik. Zvyšok večera bude len čistá romantika." Povedala som a dala som mu letný bozk. Milujem chuť jeho pier. Sú ako ďalší kúsok neba.
"Ako len chceš láska. Ale teraz, dovolíš?" Pohľadom ukázal na víno. Zosunula som sa z neho na sedačku. O chvíľku mi už podával pohár s lahodným vínom. S chuti som sa napila. Dala som si ešte zopár dúškov a potom som odložila pohár na stôl. Zdvihla som nohy na sedačku, pritiahla som si ich k telu a na kolená som si položila bradu. Hľadeli sme si len tak so Zaynom do očí. Som neuveriteľne šťastná, že turné už konečne skončilo a my dvaja môžeme byť spolu.
"Som tak rada, že sme konečne spolu. Tak strašne si mi chýbal."

"Ty mne viac. Poď sem baby." Postavila som sa a prešla som tú "strašnú diaľku" a sadla si k Zaynovi. V tom ma napadlo, že by bolo možno lepšie si ľahnúť. Ľahko som Zayna zatlačila dole na gauč. Pochopil, čo som mala na mysli. Ľahla som si na bok, dala som mu ruku okolo pásu a on ma objal oboma rukami. Najlepšia poloha na svete. Slušne myslené.
Pritúlila som sa k nemu najviac ako sa dalo. Panovalo medzi nami ticho. Krásne ticho. Nebolo to to trápne ticho, keď neviete, čo povedať. Bolo to to krásne ticho, kedy si len vychutnávate prítomnosť človeka, ktorého milujete, vdychujete jeho vôňu, rozmýšľate nad všetkým pekným, čo ste kedy spolu zažili. Ak mám byť úprimná, medzi nami dvoma často panuje to krásne ticho. Ani jeden z nás nie je ten typ človeka, čo by len rozprával a rozprával a neustále viedol o niečom konverzáciu. Nám stačí len prítomnosť toho druhého. Zo začiatku nášho vzťahu to všetko bolo ťažké. Obaja máme neuveriteľne nabitý program, často sme každý na inom konci sveta. No po čase sme sa s tým naučili žiť. Naučili sme sa užívať si každú spoločne strávenú chvíľu, nepremrhať čo i len jeden jediný okamih.
"Nad čím premýšľaš?" Vytrhol ma z uvažovania Zaynov hlas.
"Nad nami. Nad tým, ako máme málo času, aby sme mohli byť spolu."
"Netráp sa teraz nad tým. Práve v tento moment sme spolu, tak si to užime."
"Máš pravdu. Len neviem, čo budeme robiť."
"To, čo doteraz. Mlčanie sa mi celkom páčilo." Zasmial sa. Musela som sa tiež.
"Fajn, tak budeme mlčať." A tak sme mlčali. Sem-tam sme sa na seba pozreli, pobozkali a raz sme sa pobozkali trošilinku viac vášnivejšie a padol nejaký ten dotyk a ani som sa nenazdala a opäť sme boli v posteli.
Láska je zvláštna vec. Dokáže robiť divy. Prinúti nás robiť veci, ktoré nám boli predtým cudzie. Ale netreba to nikdy ľutovať. V tej chvíli sme to tak chceli.

Imagine na prianie #13

Tento imagine je pre Veronika Ondrová (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Je to možno trochu, trošičku, neslušnejšie :D Hanbím sa za seba -_- :D
A/N: Liam tu nie je slávny :)

And I loved him, I loved him, I loved him.

Nie je ako ostatní chlapci. Je iný už na prvý pohľad. Výzor zlého chlapca, chladný pohľad a nie veľmi dobrá povesť. Bitkár a motorkár. Pred takými ma mama varovala odjakživa. Vyhýbala som sa mu. Šiel z neho strach. Ale ja som ho zaujala. Jedného večera, keď som bola v bare sa ku mne prihovoril. Mala som zimomriavky na celom tele. Mala som z neho strach. Bála som sa, dokonca aj jeho pohľadu na mojom tele. No on neurobil nič z toho, čo som predpokladala. Myslela som, že ma vezme so sebou do motelu, tak ako to vždy robil s dievčatami. Ale on sa len usmial a predstavil sa. Bolo to od neho veľmi nečakané a neobvyklé. Povedala som mu moje meno. Povedal, že je krásne. Potom ma pozval na drink. S veľkou nedôverou som s ponukou súhlasila. Urobila som dobre.

Rozprávali sme sa až do záverečnej. Nebol taký, aký ľudia vraveli, že je. Možnože bol taký len ku mne. Kto vie. Odviezol ma domov. Rozlúčili sme sa a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. 

Nemohla som uveriť, že sa to všetko vôbec odohralo. Ráno som bola presvedčená o tom, že to všetko bol len sen. Ale keď som uvidela správu od Liama v mobile, uverila som tomu, že to bolo predsa len skutočné. 

Neskôr v ten deň sme sa stretli v parku. Cítila som sa neuveriteľne hlúpo. Často medzi nami vládlo trápne ticho. Po tomto som neverila, že sa ku mne ešte vôbec niekedy ozve. A on ma pozval na večeru.

Keď sme sa spolu objavili v miestnej reštaurácii, ľudia na nás pozerali celkom divne. Liam s dievčatami na večere nechodil. Vždy si ich len bral na izbu, občas domov, užil si s nimi a tým to haslo. Nemohla som ho pochopiť. Prečo práve ja? Mohol mať hociktorú. Hociktorú. A on si vybral mňa. 

Po večeri ma odviezol domov, tak ako vtedy, keď sme boli v bare. Odprevadil ma až k dverám. A tam ma pobozkal. Najprv sa len jemne obtieral perami o tie moje, a potom k tomu pridal toľko vášne, že mi to doslova vyrazilo dych. Žiadny chlapec ma nikdy takto nepobozkal. Vtedy som mu úplne prepadla. Dostal ma. Po pár týždňoch som sa do neho beznádejne zamilovala. Zamilovala som sa do jeho žiarivých čokoládovo-hnedých očí. Zamilovala som sa do jeho jedinečného úsmevu. Zamilovala som sa do jeho tela. Zamilovala som sa do jeho hlasu. Zamilovala som sa do neho celého. Nikdy necítila nič z toho, čo cítim, keď som s ním. Napĺňa ma.

Najviac zbožňujem, keď sa milujeme. Jeho dotyky na mojej pokožke sú ako horúce plamene. Dostávajú sa cez moju pokožku a spaľujú moje vnútro a tým ma to núti ho milovať ešte viac. Jeho pery už miliónkrát preskúmali každučký kúsok môjho tela. A keď sa naše telá spoja v jedno, som v siedmom nebi. 

Nedokážem si predstaviť, že by som sa raz nezobudila v jeho objatí. Nedokázala by som viac žiť bez neho a jeho lásky. Nedokázala.

Imagine na prianie #12

Tento imagine je pre Aňa Minasyan :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Bude to trocha dlhšie, tak dúfam, že to nebude nudné :D Dve volné hodiny za sebou robia svoje :D

I never expected this. 

Nie. To nemôže byť pravda. Proste nie. Nemôže s ňou chodiť! Idiot! Robí to len preto, aby ma naštval. Určite, musí to tak byť!  Veď ja mu ukážem o čo prišiel! Zvrtla som sa na opätku a odkráčala som preč od Jakea, ktorý sa bozkával s tou špatou. Rýchlo som vybehla schody, prebehla som až na koniec chodby k zadným dverám a vyšla som von. Pohľadom som hľadala môjho najlepšieho kamaráta, Zayna. Konečne som ho uvidela. Opieral sa o starý zošuverený dub a fajčil. Tak ako každú prestávku. Pozeral do blba a ešte si neuvedomil, že som tam s ním aj ja.
"Že sa ti chce tolko stáť na tej zime." povedala som. Konečne sa pozrel mojím smerom.
"Ahoj Ana." povedal milo. Prišla som k nemu a tiež sa oprela o strom.
"Musíš mi s niečim pomôcť." Zobrala som mu z ruky cigaretu a poriadne som si potiahla.
"Kde chceš zakopať tú mrtvolu?" zasmial sa. Pozrela som sa na neho a zvihla som obočie.
"Odlož si ten humor na neskôr. Nikoho som nezabila. Zatial."
"Tak s čím chceš teda pomôcť?" Vybral z vrecka koženej bundy krabičku s cigaretami a zapalovač. Vytiahiahol si novú a zapálil si ju.
"Budeme hrať, že spolu chodíme." Zayn sa rozkašlal.
"Preboha, a to už prečo?"
"Kvôli Jakeovi. Videla som sa ho bozkávať z tou odpornou štetkou." Doslova som tie slová vyplula.
"Jéžiš! Zas a raz tá istá story. On sa k tebe nevráti! Celá tá snaha je zbytočná. A s kým sa to vlastne bozkával? Vieš, pre teba je 'odporná štetka' každá baba z Londýna okrem Ellie a Wee."
"Linda Traveynová. Tá malá kurva z 1.C. Tá, čo vyzerá ako trpaslík."
"Jáj už viem. Ale ona nie je až tak odporná." Tresla som ho poriadne do ramena.
"Je odporná. O tom sa viac nebudem baviť. Tak pomôžeš mi či nie?"
"Hej. Ale len preto, že si mi minule dohodila tú tvoju Írsku kamarátku s kozami ako pornoherečka."
"Ďakujém!" Vrhla som sa mu okolo krku. "Lúbim ťa!" Dala som mu pusu na líce a uštipla ho do líc.
"Máš sa hrať na moju frajerku a nie babičku." Zazvonilo.
"Ideme na to. Proste objímaj ma, bozkávaj ma, hovor mi ako ma miluješ. Ako keby sme boli fakt spolu." Chytila som ho za ruku a ponáhlali sme sa na hodinu. Rýchlo sme sa pretlkali po chodbe. Zabočili sme na lako k schodom. Shit. Na schodoch stojí Jake a tá jeho flandra. Misia 'Prinútiť Jakea žiarliť 1.0.1' zahájená.
"Miláčik? Čo keby sme dnes nešli na večeru ale radšej by sme išli na Weeinu party?" Natisla som sa celým svojim telom na Zayna a objala som ho okolo pásu.
"Ako len chceš zlato." Zayn ma chytil za bok a jemne ma po ňom hladil. Fúha, chlapec vie ako na to.
"Poďme už do triedy, ešte budeme meškať." Stále v objatí sme prešli okolo Jakea a Laury. Ugh. Ako ju neznášam.
*O dva mesiace*
Toto divadlo so Zaynom hráme už dva mesiace. Jake ma má úplne v prdeli, nežiarli, kašle na mňa! Celé toto moje snaženie bolo zbytočné. S povzdychom som sa otočila na posteli a zobrala som mobil z nočného stolíka. Rukou som si prehrabla vlasy a znovu si pozvychla. Nechápem, ako som mohla byť taká hlúpa. Vytočila som Zaynovo číslo a čakala som, či mi podvihne. Predsa je sobota a včera sme boli na party. Telefón zazvonil asi 5 krát, ale zdvihol to.
"Ahoj."
"Uhhh, ahoj Ana, deje sa niečo?"
"Nooo...aj celkom hej. Potrebujem sa s tebou stretnúť."
"A nedá sa to vyriešiť po telefóne? Mám celkom veľkú opicu na to aby som dnes niekam išiel."
"Bohužiaľ nedá. Vieš čo? Prídem k tebe. O pol hodinu som u teba."
"Fajn. Čakám ťa. Ahoj."
"Ahoj." rozlúčila som sa a zložila som. Keby len vedel...
Vyhrabala som sa z postele a odtrepala som sa do kúpelne. Vykonala som rannú hygienu a išla som sa obliecť. Vytiahla som som kárované legíny, biele volné tričko, čiernu koženku a čiernu beanie s nápisom 'bad hair day'. Obula som si biele conversky, schmatla som klúče, mobil a vybrala som sa k Zaynovi. Mám to k nemu blízko, býva odomňa len dve ulice. Mýšlienky mi lietajú v hlave ako pomätené. Mám mu to povedať? Nemám mu to povedať? Láska alebo priatelstvo? Zahlbená v myšlienkach som míňala dom za domom a ani som si nestihla uvedomiť, stála som pres Zaynovým domom. Rýchlo som prešla po chodníku k dverám. Zaváhala som. Aj napriek obavám som zazvonila.
"Je otvorené! Poď dnu!" Stisla som klučku a vošla som do vnútra. Pre istotu som zamkla."Kde si?"
"V mojej izbe!" Vyšla som hore schodmi a zabočila som doľava. Prešla som cez celú chodbu až k Zaynovej izbe. Bez klopania som vošla. Nie je v izbe. Už som na neho chcela volať a v tom vyšiel z kúpelne. Holy fucking shit. Stojí predo mnou len v uteráku, ktorý mu lenivo visí na bokoch.
"Uhm..ahoj?" povedal po chvíli a zasmial. Do riti, zízala som na neho ako taká krava.
"A-ahoj. Musím ti niečo povedať a chcem to mať rýchlo za sebou."
"Jasné, do toho." Dobre. Dobre, ja to dám.
"Fajn. Nooo, kde začať. Končíme s týmto divadielkom. Nebaví ma to už. Jake na mňa úplne serie a ja sa mu viac do zadku pchať nebudem. A za druhé.... no, tak trocha sa mi páčiš. Ja viem, je to totálne debilné, ale keď sme sa hrali na zamilovaný pár a.... ty si bol ku mne úplne iný, no teda aspoň pred ľuďmi, a.... proste som sa do teba zbláznila. Áno, som si vedomá toho, že to zruinuje naše dlhoročné kamarátstvo, ale už som viac nemohla okolo teba chodiť a nepovedať ti, čo cítim." Tak a je to vonku. Všetko som to vychrlila na jeden dych. Je to vonku. Spadol mi obrovský kameň zo srdca, ale zas mi tam pribudol jeden a ešte väčší, pretože teraz môžem za naším skvelým kamarátstvo urobiť hrubú čiaru a možno sa k sebe viac v živote poriadne neozveme.
"Ana, necíť sa zle, kvôli tomu, že si mi povedala, čo cítiš. Ja som za to rád. Ja som ti skoro to isté chcel povedať ešte dávno, ale vedel som, že si chcela Jakea. A potom, keď si prišla s tým divadlom, tak som do toho išiel s tebou len kvôli tomu, aby som aspoň trocha vedel, aké by to bolo s tebou chodiť." No tak toto som nečakala zas ja. Bola som poriadna krava, že som chcela toho idiota a predo mnou bol stále úžasný chlapec, ktorý ma chcel a v živote mi nijako neublížil. Vykašľala som sa na ďalšie kecy a vrhla som sa Zaynovi okolo krku. Nepobozkala som ho. Zatiaľ. Konečne možno budem šťastná.

Imagine na prianie #11

Tento imagine je pre Adam Hogh (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) 

*Upozornenie: Tento imagine je s Perrie Edwards, nie s niektorým z 1D. Inak takéto imaginy nerobím, ale tento je výnimka.

Maybe we could more than friends.

"Tak, čo si pozrieme?" opýtala sa Perrie a popritom sa prehrabovala v DVD-čkach.

"Hmmm....horor." vykríkol som bez rozmýšľania. 

"To nie je zlý nápad." povedala a ďalej sa prehrabovala v DVD-čkach. Pozorne som ju sledoval. Zrak upierala na dvdčka v rukách a usilovne prezerala každé jedno z nich. Každú chvíľu si dávala za ucho prameň jej blond vlasov, ktorý jej stále padal do očí. Fascinovalo ma to. Páči sa mi. A možno, možno, som sa do nej trošku zamiloval. 

"Mám to!" vykríkla a vytrhla ma z pozorovania jej celej. Popravde, zľakol som sa až som nadskočil.

"Super, čo si vybrala?" opýtal som sa nervózne a snažil som zakryť môj záujem o ňu.

"Silent Hill." zaškerila sa a dala dvdečko do prehrávača. Zvyšné odložila a pricupitala ku mne na gauč. Znovu som sledoval každý jej pohyb. Je dokonalá. Aspoň pre mňa. Chcel by som ju-

"Vnímaš ma?" vytrhla ma z myšlienok. Zmätene som sa na ňu pozrel a ona vyprskla smiechom. Stále som na ňu len nechápavo hľadel. Po chvíľočke sa prestala smiať.

"Pýtala som sa, či si ten horor už videl?" pozrela sa na mňa a milo sa usmiala.

"Uhm.. nie." nervózne som povedal a poškrabal som sa na temene hlavy. Robím to vždy keď som nervózny.

"Adam, si v pohode? Dnes si nejaký nesvoj." vytasila na mňa najväčší kaliber. Neviem, čo mám povedať. Mám sa jej priznať? Mám jej povedať o všetkých mojich citoch k nej? Alebo mám len povedať, že som v pohode a nechať to tak? Nie, nemôžem to len tak nechať! Nebudem sa ďalej zožierať.

"Nie, nie som v pohode." povedal som celkom smelo.

"Je ti niečo? Si chorý? Nepotrebuješ doktora?" začala mi klásť rôzne otázky. 

"Nie je mi nič."

"Tak, čo sa potom deje?"

"Má to niečo spoločné s tebou." dúfam, že jej to dôjde aj samej.

"So mnou? Urobila som niečo zlé?"

"Ach nie, ty trúbka. Len som ti chcel povedať, že....že sa mi páčiš." Perrie otvorila ústa dokorán a civela na mňa.

"No... tak to je sila." povedala a pozrela sa niekam inam, len aby nepozerala priamo na mňa.

"Ešte väčšia si je, že sa mi viac ako páčiš. Ja...ja som sa do teba asi zamiloval." Tak a je to vonku. Sklopil som svoj pohľad na moje ruky a hral som sa s prstami. Nič nehovorila. Toto som dosral. 

"Uhm..ja idem domov. Prepáč, že som ti to povedal, nemal som ti to hovoriť." zamumlal som a chcel som sa postaviť a odísť, ale Perrie mi v tom zabránila. Chytila ma za koleno a pritlačila ma späť na gauč.

"Nechoď preč." usmiala sa. Potľapkala ma po kolene a ruku odtiahla. "Nepovedal si nič zlé. Vlastne si urobil dobre, že si mi to povedal. City by si nemal nikdy skrývať. Nehnevám sa na teba." Prekvapene som na ňu pozeral. Zrazu ma k sebe pritiahla a dala mi rýchly bozk na pery. Celé moje vnútro sa rozochvelo. Bol to dokonalý okamih.

"Aj ty sa mi páčiš. Síce som sa do teba nezamilovala, ale možno sa niekdy zamilujem. A možno môžeme byť viac ako len kamaráti. Za pokus to podľa mňa stojí." 

Imagine na prianie #10

Tento imagine je pre Stef Salvatore (fb) :) Prepáč, že nie je 13+, ale ja úchylné imaginy fakt neviem písať :D Dúfam, že sa ti aj tak bude páčiť :)

Imagine je s Louim ;)

He will come.

Mladé dievča sedelo medzi farebnými kvetmi na lúke. Hralo sa so suchým steblom trávy. Na tvári sa jej pohrával zasnený úsmev. Rozmýšľala nad ním. Nad jeho oceánovo-modrými očami. Nad jeho vždy rozstrapatenými svetlo-hnedými vlasmi. Nad jeho žiarovobielym úsmevom. Nad ním celým. Miluje každý jeden kúsok jeho tela. Ale nemohli sa milovať pred všetkými. Museli sa hrať, že sa nepoznajú. Že sú pre seba len obyčajní cudzinci. Museli tajiť svoju lásku.
Dievča čakalo až kým nezačalo zapadať slnko. Bola zmätená. Vždy chodil presne. Nemeškal ani minútu. A teraz čakala dve dlhé hodiny, a on stále neprichádzal. Hnedovláska sa zodvihla a vybrala sa po prašnej ceste domov.
"Miláčik! Počkaj! Neodchádzaj!" Zakričal za ňou známy hlas. Dievčaťu sa hneď na tvári roztancoval úsmev. Otočila sa a bežala za modrookým chlapcom. Vrhla sa mu do náručia a objímala ho, ako by neexistoval zajtrajšok.
"Kde si tak dlho bol? Čakala som ťa dve hodiny." Posťažovalo si dievča.
"Managment. Čo ti budem hovoriť, vieš, čo je vo veci." Vzdychol.
"To nevadí hlavne, že sme spolu." Chytili sa za ruky, preplietli si prsty a vydali sa na prechádzku. Prechádzali sa medzi jesennými stromami, ktoré hýrili farbami. Rozprávali sa, vymieňali si jemné bozky a užívali si čas, keď mohli byť spolu. Cez deň má jeho falošnú lásku iné dievča, ale na konci dňa, má jeho pravú lásku ona.

Prispievanie

Ahoj :) Viete, že už začala škola. Tento blog som založila ešte cez prázdniny. Vtedy som všetko stíhala, imaginy som väčšinou písala v noci, alebo nad ránom. :D Ale teraz, chodím spať skôr, zo školy chodím domov okolo druhej, niekdy neskôr, potom sa ešte učím a robím domáce, a večer si chcem len oddýchnuť pri Tumblri. ALE! Je tu veľmi dobrá vec, ktorá sa volá víkend! :D Takže, logicky to vychádza, že písať budem cez víkendy! :D Budem sa snažiť napísať cez víkend aspoň 3 imaginy :) Minulý rok som ešte písala v škole, ale teraz sa to veľmi nedá :/ Nové učivo, opakovanie, a keď máme trocha voľna tak ho prekecám s kamarátkou. Ale posnažím sa naozaj KAŽDÝ víkend pridať minimálne jeden imagine :)

Dúfam, že sa nenaštvete, že mi to tak dlho trvá, ale myslím, že každý kto číta moje imaginy chodí ešte do školy a vie aké to tam je :D Som rada, že si toľko z vás opýtalo imaginy :) Ale úplne najviac by ma potešil aj nejaký ten komentár O:)

Veľmi pekne ďakujem každému, kto si prečíta hoci len jeden imagine :)

Stay sexy. xx ;)