Imagine na prianie #11

Tento imagine je pre Adam Hogh (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) 

*Upozornenie: Tento imagine je s Perrie Edwards, nie s niektorým z 1D. Inak takéto imaginy nerobím, ale tento je výnimka.

Maybe we could more than friends.

"Tak, čo si pozrieme?" opýtala sa Perrie a popritom sa prehrabovala v DVD-čkach.

"Hmmm....horor." vykríkol som bez rozmýšľania. 

"To nie je zlý nápad." povedala a ďalej sa prehrabovala v DVD-čkach. Pozorne som ju sledoval. Zrak upierala na dvdčka v rukách a usilovne prezerala každé jedno z nich. Každú chvíľu si dávala za ucho prameň jej blond vlasov, ktorý jej stále padal do očí. Fascinovalo ma to. Páči sa mi. A možno, možno, som sa do nej trošku zamiloval. 

"Mám to!" vykríkla a vytrhla ma z pozorovania jej celej. Popravde, zľakol som sa až som nadskočil.

"Super, čo si vybrala?" opýtal som sa nervózne a snažil som zakryť môj záujem o ňu.

"Silent Hill." zaškerila sa a dala dvdečko do prehrávača. Zvyšné odložila a pricupitala ku mne na gauč. Znovu som sledoval každý jej pohyb. Je dokonalá. Aspoň pre mňa. Chcel by som ju-

"Vnímaš ma?" vytrhla ma z myšlienok. Zmätene som sa na ňu pozrel a ona vyprskla smiechom. Stále som na ňu len nechápavo hľadel. Po chvíľočke sa prestala smiať.

"Pýtala som sa, či si ten horor už videl?" pozrela sa na mňa a milo sa usmiala.

"Uhm.. nie." nervózne som povedal a poškrabal som sa na temene hlavy. Robím to vždy keď som nervózny.

"Adam, si v pohode? Dnes si nejaký nesvoj." vytasila na mňa najväčší kaliber. Neviem, čo mám povedať. Mám sa jej priznať? Mám jej povedať o všetkých mojich citoch k nej? Alebo mám len povedať, že som v pohode a nechať to tak? Nie, nemôžem to len tak nechať! Nebudem sa ďalej zožierať.

"Nie, nie som v pohode." povedal som celkom smelo.

"Je ti niečo? Si chorý? Nepotrebuješ doktora?" začala mi klásť rôzne otázky. 

"Nie je mi nič."

"Tak, čo sa potom deje?"

"Má to niečo spoločné s tebou." dúfam, že jej to dôjde aj samej.

"So mnou? Urobila som niečo zlé?"

"Ach nie, ty trúbka. Len som ti chcel povedať, že....že sa mi páčiš." Perrie otvorila ústa dokorán a civela na mňa.

"No... tak to je sila." povedala a pozrela sa niekam inam, len aby nepozerala priamo na mňa.

"Ešte väčšia si je, že sa mi viac ako páčiš. Ja...ja som sa do teba asi zamiloval." Tak a je to vonku. Sklopil som svoj pohľad na moje ruky a hral som sa s prstami. Nič nehovorila. Toto som dosral. 

"Uhm..ja idem domov. Prepáč, že som ti to povedal, nemal som ti to hovoriť." zamumlal som a chcel som sa postaviť a odísť, ale Perrie mi v tom zabránila. Chytila ma za koleno a pritlačila ma späť na gauč.

"Nechoď preč." usmiala sa. Potľapkala ma po kolene a ruku odtiahla. "Nepovedal si nič zlé. Vlastne si urobil dobre, že si mi to povedal. City by si nemal nikdy skrývať. Nehnevám sa na teba." Prekvapene som na ňu pozeral. Zrazu ma k sebe pritiahla a dala mi rýchly bozk na pery. Celé moje vnútro sa rozochvelo. Bol to dokonalý okamih.

"Aj ty sa mi páčiš. Síce som sa do teba nezamilovala, ale možno sa niekdy zamilujem. A možno môžeme byť viac ako len kamaráti. Za pokus to podľa mňa stojí." 

Imagine na prianie #10

Tento imagine je pre Stef Salvatore (fb) :) Prepáč, že nie je 13+, ale ja úchylné imaginy fakt neviem písať :D Dúfam, že sa ti aj tak bude páčiť :)

Imagine je s Louim ;)

He will come.

Mladé dievča sedelo medzi farebnými kvetmi na lúke. Hralo sa so suchým steblom trávy. Na tvári sa jej pohrával zasnený úsmev. Rozmýšľala nad ním. Nad jeho oceánovo-modrými očami. Nad jeho vždy rozstrapatenými svetlo-hnedými vlasmi. Nad jeho žiarovobielym úsmevom. Nad ním celým. Miluje každý jeden kúsok jeho tela. Ale nemohli sa milovať pred všetkými. Museli sa hrať, že sa nepoznajú. Že sú pre seba len obyčajní cudzinci. Museli tajiť svoju lásku.
Dievča čakalo až kým nezačalo zapadať slnko. Bola zmätená. Vždy chodil presne. Nemeškal ani minútu. A teraz čakala dve dlhé hodiny, a on stále neprichádzal. Hnedovláska sa zodvihla a vybrala sa po prašnej ceste domov.
"Miláčik! Počkaj! Neodchádzaj!" Zakričal za ňou známy hlas. Dievčaťu sa hneď na tvári roztancoval úsmev. Otočila sa a bežala za modrookým chlapcom. Vrhla sa mu do náručia a objímala ho, ako by neexistoval zajtrajšok.
"Kde si tak dlho bol? Čakala som ťa dve hodiny." Posťažovalo si dievča.
"Managment. Čo ti budem hovoriť, vieš, čo je vo veci." Vzdychol.
"To nevadí hlavne, že sme spolu." Chytili sa za ruky, preplietli si prsty a vydali sa na prechádzku. Prechádzali sa medzi jesennými stromami, ktoré hýrili farbami. Rozprávali sa, vymieňali si jemné bozky a užívali si čas, keď mohli byť spolu. Cez deň má jeho falošnú lásku iné dievča, ale na konci dňa, má jeho pravú lásku ona.

Prispievanie

Ahoj :) Viete, že už začala škola. Tento blog som založila ešte cez prázdniny. Vtedy som všetko stíhala, imaginy som väčšinou písala v noci, alebo nad ránom. :D Ale teraz, chodím spať skôr, zo školy chodím domov okolo druhej, niekdy neskôr, potom sa ešte učím a robím domáce, a večer si chcem len oddýchnuť pri Tumblri. ALE! Je tu veľmi dobrá vec, ktorá sa volá víkend! :D Takže, logicky to vychádza, že písať budem cez víkendy! :D Budem sa snažiť napísať cez víkend aspoň 3 imaginy :) Minulý rok som ešte písala v škole, ale teraz sa to veľmi nedá :/ Nové učivo, opakovanie, a keď máme trocha voľna tak ho prekecám s kamarátkou. Ale posnažím sa naozaj KAŽDÝ víkend pridať minimálne jeden imagine :)

Dúfam, že sa nenaštvete, že mi to tak dlho trvá, ale myslím, že každý kto číta moje imaginy chodí ešte do školy a vie aké to tam je :D Som rada, že si toľko z vás opýtalo imaginy :) Ale úplne najviac by ma potešil aj nejaký ten komentár O:)

Veľmi pekne ďakujem každému, kto si prečíta hoci len jeden imagine :)

Stay sexy. xx ;)

Imagine na prianie #9

Tento imagine je pre Natty Žilková (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :)))

How did you met daddy?

"Mami? Môšem ša ťa niešo opýtať?" Prišla za mnou moja a Harry 4 ročná dcérka.

"Jasné, zlatíčko. Len sa pýtaj." Odložila som tablet vedľa mňa na pohovku a zobrala som Poppy sadnúť si na kolená.

"No hovor, srdiečko. Nemusíš sa ničoho báť, mamičky sa môžeš opýtať všetko." Usmiala som sa na ňu a pohladila som ju po jej jemných blonďavých vláskoch. Má ich rovnaké, ako ich mal Harry keď bol malý. Poppy je jeho dievčenské stelestnenie. Rovnaké obrovské žiarivé zelené oči, široký žiarivý úsmev a zdedila aj to jeho šibalstvo.

"Ako si stletla ocka?" Opýtala sa a uprela na mňa svoje zelené kukadlá.

"Do bude dlhé srdiečko." Z hlboka som sa nadýchla a začala som rozprávať. 

"Stretli sme sa pred 9 rokmi. Ja som mala 21 a tvoj ocko a dva roky viac. Bolo leto. Ja som práve dokončila univerzitu. Chcela som byť architektka. A to aj som. Tvoj ocko bol vtedy na turné. Som rada, že im to vydržalo aj doteraz, veď aj ty máš rada tvojich trocha detinských ujov. Stretli sme sa v Austrálii. Bola som tam s kamarátkami, učili sme sa surfovať v Sydney. Večer sme sa išli zabaviť do klubu. Veď vieš, zatancovali sme si, zabavili sme sa. A tam som stretla tvojho ocka. Bolo to 14. novembra 2017. V Austrálii bolo vtedy leto. No a v tom klube sme si jednoducho padlo do oka. Tvoj ocko mi kúpil drink a potom sme išli na pláž. Sedeli sme tam pri mesačnom svite a rozprávali sme sa. Nakoniec sme zistili, že obaja bývame v Londýne. Okolo 4 ráno sme sa každý vybrali svojou cestou. Kým bol tvoj ocko v Austrálii, stretávali sme sa každý deň. Vymenili sme si čísla a v Londýne sme spolu zas začali chodiť von. Stretávali sme sa možno pol roka a potom ma tvoj ocko pozval na rande. A tak prišlo prvé rande, druhé rande, piate rande, desiate rande a zrazu sme spolu bývali. Po dva a pol roku ma tvoj ocko požiadal o ruku. Bolo to krásne. Prežívali sme najkrajšie obdobia našich životov. Do pol roka sme sa vzali. Mali sme krásnu svadbu, ale o tom ti porozprávam niekdy inokedy. A nakoniec sme do roka od svadby mali teba. Náš maličký zázrak." Poppy na mňa pozerala s dokorán otvorenými ústočkami. 

"To je klášne! Vy sa mušíte veumi lúbiť."

"A aj sa ľúbime, Poppy." Ozval sa chrapľavý hlas od dvier. Zdvihla som hlavu a uvidela som Harryho opretého a zárubňu.

"Ako dlho si tu?" Usmiala som sa na neho. Aj po toľkých rokoch, čo sme spolu ho stále rovnako milujem. Vždy mi vie zlepšiť náladu, upokojiť ma. 

"Počul som celý príbeh." Prišiel k nám, odsunul preč tablet a sadol si ku mne a Poppy.

"Páčil sa ti?" 

"Najviac ako sa len dá. Chcel by som to celé zažiť ešte raz." Natiahol sa ku mne a jemne ma pobozkal na pery.

"Mami, oci! Aj ja chšem pušu!" 

Imagine na prianie #8

Tento imagine je pre Saška Molnárová (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť a dúfam, že je to dosť romantické :DDD A dúfam, že to nie je príliš krátke :D

Slendy? Where are you?

"Niall, ja ťa asi zabijem." zavrčala som. Áno, samozrejme, naše írske zlatíčko si muselo zmyslieť, že chce stanovať v lese. Fájn, bola by to v pohode, ak by nechcel stanovať uprostred lesa, na úplne vysokom kopci a medzi stromami, ktoré boli vysoké viac ako 10 metrov.
"Aj ja ťa milujem Sunny." Zachcechtal sa.
"Horan. Nesnaž sa ma naštvať. A prečo mi nepomôžeš? Vlečiem sa s týmto ruksakom a stanom už asi 20 kilometrov. A teraz ideme ešte do kopca. A nesiem to sama. SAMA! To si hovoríš džentlmen?"
"Miláčik môj najdrahší, daj sem ten stan. A by the way, nikdy som o sebe nehovoril, že som džentlmen." Zobral mi z ruky stan a žmurkol na mňa. Len som nad ním zakrútila hlavou a pokračovala som v ceste.
Vliekli sme sa ešte asi pol hodinu a konečne sme boli na rovine.
"Už sme na mieste?" Hlasom plným nádeje som sa spýtala Nialla.
"Ešte trošku. Tu je málo stromov."
"Málo stromov?! Ty si asi veľa hral toho Slendermana. To ho chceš ísť medzi tie stromy hľadať? No rovno môžeme začať už teraz! Haló! Slenderman? Slendy? Kde si? Nechceš ísť s nami stanovať?" Rozkričala som sa. Niall ma poriadne vytočil. Neviem, čo si predstavuje. Už je to dosť nebezpečné.
"Zlato, pokoj." Veci zhodil na zem a vybral sa ku mne. Zhodil mi z pliec ruksak a zovrel ma vo svojom medveďom objatí.
"Princezná, nerozčuľuj sa. Vieš, že niekam, kde nebolo bezpečne by som ťa nikdy nezobral. A vieš prečo? Pretože ťa ľúbim a nikdy ťa nechcem stratiť." Dal mi pusu na čelo a pustil sa do rozkladania stanu.
"Takže nakoniec stanujeme tu?"
"Yup. Čo by som pre moju princeznú neurobil." Kým Niall postavil stan, ja som pripravila malé ohnisko a rozložila som stoličky. Keď sme mali všetko hotové, oheň založený, začalo sa stmievať.
"Sunny, chcel by som ti niečo ukázať. Poď." Niall ma nežne chytil sa ruky a viedol ma niekam pomedzi stromy. Tentokrát som nepanikárila. O chvíľu sme došli na okraj tohoto veľkého kopca. Bol odtiaľ nádherný výhľad na jazero a na celé okolie. Bola som úplne uchvátená týmto miestom. Bol to doslova raj na Zemi. Niall si sadol na zem a ja som mu sadla na nohy. Navzájom sme sa objali a sledovali sme západ slnka.
"Som strašne rada, že si ma sem zobral. Je to to najkrajšie miesto na zemi. Netušila som, že Írsko je až také krásne."
"Nemáš za čo, láska. Už od malička som sníval o tom, že sem raz vezmem dievča mojich snov." Keď to povedal, moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Som dievča jeho snov. Je to neuveriteľné.
"Veľmi ťa milujem." povedala som a pobozkala som ho. Nechcela som aby táto chvíľa skončila. Nikdy. Ale Niall ju prerušil.
"Sunny, chcem ti niečo povedať." Pozerala som na neho plná očakávania a čakala som, čo to môže byť. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval.
"Si dievča, aké som vždy chcel. Si milá, krásna, múdra, máš dobré srdce, si vtipná, užívaš si život. To všetko som hľadal u dievčaťa. A ty to všetko máš. Viem, hovorím ti to vždy, ale teraz to myslím vážnejšie ako kedykoľvek predtým. Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať. Chcem stráviť zvyšok života s tebou, a preto sa ťa pýtam: Vezmeš si ma?" Z očí sa mi vydrali slzy. Slzy šťastia. Slzy neuveriteľného a neopísateľného šťastia. V tom momente nebolo šťastnejšieho človeka ako som bola ja.
"Áno, jasné že áno. Bože môj, veď teba by som v živote nemohla odmietnuť." Pobozkala som ho a on mi na prst navliekol prsteň, ktorý teraz budem nosiť do konca života.  Do konca života, ktorý strávim s človekom, ktorého nadovšetko milujem a on miluje mňa.

Ak sa páčilo, zanechajte komentár :))) Veľmi ma to poteší :)))

Imagine na prianie #7

Tento imagine je pre Sarah Mintl (fb) :)

Summer love.

"Ehm...dobrý večer? Je tu voľné?" Nervózne som sa opýtala chlapca sediaceho v poslednom nenapráskanom kupé. Z odborného pohľadu to konštatujem: 18-20 rokov, vysoký, možno aj pekný a príťažlivý, plus, je dobre oblečený. Ugh, mala by som prestať pozerať kriminálky.
"Jasné." Zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. Bingo, moje tipy boli správne. A navyše má aj sexy hlas. Vošla som do kupé a potiahla som do vnútra aj môj kufor. Odložila som ho, vyzliekla som si rifľovku, zložila som si kabelku a usadila som sa oproti môjmu záhadnému spoločníkovi. Čakala som kým začne konverzáciu, ale on len ťukal do mobilu. Tak som sa do toho obula ja.
"Aj ty cestuješ do Nice? Mimochodom, som Sarah." Predstavila som sa a natiahla som k nemu ruku. On mi tú svoju podal so širokým úsmevom.
"Ja som Harry. A áno, cestujem do Nice."
"Ideš tam na prázdniny?"
"Dá sa to tak povedať, konečne máme voľno dlhšie ako týždeň."
"Kde pracuješ?"
"Ehm...mám skupinu. Som spevák. Volá sa One Direction, nepoznáš nás?" Vyzeral prekvapene.
"Ahaa, niečo sa mi marí. Ale nie som žiadna fanúšička, nemaj obavy."
"Na ako dlho tam ideš?"
"Na dva mesiace. V podstate celé prázdniny."
"Ja tiež. Potrebujem sa poriadne odreagovať." Chvíľu sme len tak sedeli a vládlo medzi nami dosť trápne ticho.
"Ty si z Francúzska?" Opýtal sa ma.
"Nie, ale už tri roky študujem v Paríži a preto som tam aj nastupovala."
"Ako tam je? Ako sa tam žije?" Spýtal sa. A tak som mu vyrozprávala o živote v Paríži, potom mi on povedal o cestovaní a koncertovaní po celom svete, dozvedeli sme sa o sebe praktocky všetko. Rozprávali sme sa o kamarátoch, vzťahoch, rodine. Bavili sme sa tak ako keby sme sa poznali roky a neboli sme len cudzinci, ktorí sa stretli pred pár hodinami. Rozprávali sme sa celú noc a ani sme sa nenazdali, bolo ráno a museli sme vystupovať.
"Kde bývaš?" Opýtal sa ma.
"Na Rue de Paris." Začal sa pozerať do mapy.
"Hmm... ja bývam na Rue Hancy a to je hneď vedľajšia ulica. Vieš čo? Daj mi tvoje číslo môžeme sa niekedy stretnúť." Oči sa mu rozžiarili ako malému dieťaťu. Musela som sa nad tým zasmiať.
"Jasné, daj mi tvoj mobil a ja ti ho napíšem." Vytiahol z vrecka som iPhone a podal mi ho. Rýchlo som vyťukala moje číslo a podala mu ho späť.
"Tak a teraz môžeme ísť do našich dočasných domovom." Vybrali sme sa spolu na cestu k hotelom. Obaja s kuframi v rukách a taškami na pleciach. Po pol hodine sme došli k môjmu hotelu. Bol to malý útulný hotel, ktorý rozhodne nepatril k luxusným a ani novým. Ale je tam útulne. Bola som tam už párkrát. Postavila som si kufor na chodník a otočila som sa k Harrymu.
"Tak..ahoj. Veľmi rada som ťa spoznala. Teším sa keď sa znovu uvidíme."
"Aj ja som ťa rád spoznal. Čo hovoríš na to, keby sme si dnes spolu prezreli mesto? A potom by sme mohli skočiť niekam na večeru?" Zahryzol sa do spodnej pery a čakal na odpoveď. Pozdáva sa mi to. Harry je milý chalan, obaja sme slobodní, tak prečo nie?
"Samozrejme, budem len rada."
"Fajn, tak okolo pol jednej budem pred tvojim hotelom. Maj sa." Vlepil mi rýchly bozk a už sa hnal k svojmu hotelu.
*O 9 dní neskôr*
"Milujem byť skoro ráno na pláži. Len tak sedieť na piesku a pozerať sa na východ slnka. Je to skvelé." Rozplývala som sa. Sedela som s Harrym na pláži, boli sme o seba opretí ramenami a sledovali sme ako sa slnko lenivo vracia na oblohu.
"Ja takisto. Mala by si raz vidieť východ slnka v New Yorku. Vždy keď som tam, tak ráni sledujem každý jeden." Usmial sa a pozrel sa na mňa. Naše tváre delili len milimetre.
"Už som ti povedal, že si strašne krásna?" Zamumlal a pohľadom mi skenoval pery.
"Ešte nie.." Povedala som rýchlo a podľadom som vyhľadala jeho pery. Má ich úplne dokonalé. Sýto červené, plné a úplne hladné po bozku.
"Si krajšia ako východ slnka. Tu, v New Yorku, všade. Očarila si ma už od prvého momentu vo vlaku. Zamiloval som sa do tvojich očí, pier, hlasu, smiechu, zamiloval som sa do tebe. Do každého kúsočku tebe. Mám neskutočnú chuť ťa pobozkať, ale bojím sa. Bojím sa, že ma odmietneš, že sa týmto zničí naše priateľstvo a už nikdy sa neuvidíme, neprehovoríme spolu ani slovo." Prerušila som jeho vylievanie duše, chytila som ho za krk, pritiahla som ho k sebe a vášnivo som ho pobozkala. Bol to najlepší bozk v mojom živote.
"Nemusíš sa báť, že sa zničí naše priateľstvo. Ono sa nezničí, len sa prehĺbi do láskyplného vzťahu. Milujem ťa rovnako ako ty mňa, ba aj viac. Keď som ťa stretla, uverila som na lásku na prvý pohľad. Možno toto bude len letná láska, ale bude stáť za to." Znovu som sa mu prisala na pery. Pri východe slnka a za šumenia vĺn a spievania čajok sme si na pláži v Nice vyznávali lásku bozkami a dotykmi. Možno to bude len letná láska, a možno aj láska na celý život. Ale to nikto zatiaľ nevie.

Ak sa imagine páčil, komentár by mi urobil vééééľmi veľkú radosť ^_^ O:)

Imagine na prianie #6

Tento imagine je pre Barča Šiblo Šíblová (fb) :) Prepáč, že to tak dlho trvalo ale mala som blok a nemohla som nič napísať -_- :D

Tip: Nachádzajú sa v tom mrakodrape ako je vo filme "Země mrtvých", len je to trocha pozmenené :D

Varovanie: Je to trocha sci-fi :)))

We found love in the zombie land.

"Myslíš, že to bude fungovať?"
"Prečo by nemalo? Pracujem na tomto lieku proti nákaze od tých mŕtvych kreatúr už 3 roky. Podceňuješ ma azda?"
"Nie, samozrejme, že nie. Len mi to príde trocha nereálne."
"Žijeme v svete plnom zombíkov a tebe pripadá nejaký liek nereálny? Si vtipný. Ale moc to nepreháňaj, na tieto hlúposti sa špecializujú Louis a Niall. A mimochodom, kde máš zvyšok tej svojej bandy? Poslednýkrát som vás všetkých pokope videla minulý týždeň na vystúpení na tom plese."
"Zvyšok "tej mojej bandy" je v bare." Usmial sa Zayn, prišiel zo zadu ku mne a objal ma.
"Aha, a prečo si tu v labáku, keď sú oni v bare?"
"Lebo tam nie si ty." Zašepkal mi do ucha a dal mi pod neho jemný bozk.
"Rozptyľuješ ma od práce. Keď to pokazím, tak ťa dám zombikom na večeru!" zasmiala som sa.
"To neurobíš." zamumlal sa pokračoval v bozkávaní môjho krku.
"Prečo myslíš?" Pomaly prestávam odolávať jeho jemným a zároveň vášnivým bozkom.
"Lebo ma miluješ."
"Nejako si si istý." Zahryzla som sa do spodnej pery aby som sa nerozosmiala. Milujem si z neho robiť srandu. Vždy mi to zhltne aj s topánkami. Rýchlo si ma otočil k sebe. Mala som naozaj blízko toho aby som sa rozosmiala na plné hrdlo. Všimol si ako zadržiavam smiech.
"Niekto sa chceš hrať na prefíkané dievčatko." uškrnul sa.
"A niekto sa chce hrať na zlého chlapca." Pritiahla som si ho k sebe a prisala sa na jeho pery. Naše telá od seba nedelil ani milimeter. Boli sme na sebe nelepený ako magnety. Bozky sme začali viac a viac prehlbovať. Po chvíli sa mi Zayn snežil dostať jazykom do úst. Rýchlo som sa odtrhla. Presne viem kam by toto pokračovalo.
"Nie, teraz nie. Musím ešte dokončiť ten liek. Choď už spať, je neskoro." Dala som mu rýchly bozk na pery a vrátila som sa späť k práci.
"Stále si len v labáku. Kedy už pôjdeš niekam so mnou?" Povzdychla som si a otočila som sa k nemu.
"Zlato, už keď sme boli spolu prvýkrát na večeri, hovorila som ti, že budem skoro vždy v labáku. Tebe to nevadilo. Vydrž už len dnešnú noc. Chýba mi len naozaj máličko aby som to dokončila. Ver mi." Poriadne som ho objala. Chýba mi, ale ten liek je momentálne najdôležitejšia vec nie len pre mňa, ale pre všetkých ľudí. Je to naša záchrana.
"Dobre. Už pôjdem. Dobrú noc. A ľúbim ťa." Vrátila som sa k práci. Na dokončenie lieku mi chýba už len jedna jediná zložka. Len jedna. Navliekla som si gumené rukavice a zobrala som ampulku s tou látkou. Otvorila som to a naliala som to do kužeľovej banky. Čakala som na reakciu. Zafarbilo sa to na jedovatú žltú. Vyšlo to. Ten liek sa podaril. Zobrala som 15 striekačiek a naplnila som ich liekom. Jednu som si strčila do vrecka riflí a zvyšné som zamkla do trezora. Vyhodila som rukavice a začala som si vyzliekať plášť. V tom Zayn vtrhol do laboratória.
"Preboha, ako som sa zľakla. Čo tu robíš?" Vyzeral naozaj vyplašene.
"Musíš ísť rýchlo so mnou!" Ani som sa nestihla spamätať a ťahal ma smerom von z laboratórneho oddelenia.
"Neviem, čo sa deje, tak mi to prosím rýchlo vysvetli. Znervózňuješ ma."
"Vieš, ako som odišiel z laboratória. Išiel som ešte k chalanom dole do baru. Chvíľu sme tam ešte pili a zrazu prekukol strašný chaos. Nevedeli sme čo sa deje a zrazu sme uvideli tri zombie. Chceli sme rýchlo odísť, ale jedno uhryzlo Harryho. Je teraz vo svojom byte. Musíme sa ponáhľať. Už pomaly prestáva normálne rozprávať. Musíš mu dať ten liek." O chvíľu sme boli pred Harryho bytom. Rýchlo sme šli do obývačky, kde boli ostatní chalani. Keď som uvidela Harryho, zhrozila som sa. Jeho pokožka dostávala zelený nádych a na krku mal poriadnu ranu od uhryznutia od zombie.
"Vďaka ti bože, konečne si tu. Musíš dať Harrymu ten liek. Nemôže to byť zombie." Povedal Louis. Sedel pri Harrym a snažil sa ho udržať pri zmysloch. Mal uplakané oči.
"Musím vás varovať, že ten liek nemusí fungovať. Ešte som ho neskúšala." Podišla som k Harrymu a otočila som mu hlavu aby som mala lepší prístup k neporanenej strane jeho krku. Z vrecka som vytiahla injekciu a zapichla som ju do tepny. Striekla som jej obsah do jeho tepny a všetci sme čakali čo sa bude diať. Po asi 3 minútach zaspal...alebo prakticky zomrel.
"Liek pravdepodobne funguje. O pár minút sa prebudí a mal by byť už opäť taký, aký bol pred tým uhryznutím." Sedeli sme po celej obývačke a sledovali sme Harryho. Jeho pokožka nadobudla normálnu farbu a rana sa mu zacelila. Po možno 15 minútach sa zobudil. Bol strašne zmetený.
"Uhm.. ja už pôjdem. Vysvetlite mu, čo sa stalo a nech pri ňom niekto celú noc ostane. Dobrú noc." Rýchlo som zamumlala a vybrala som sa do môjho a Zaynovho bytu.
"Hej! Bara, počkaj. Idem s tebou." Otočila som sa a uvidela som Zayna ako za mnou bežal. Zastavila som a počkala som ho. Keď ku mne došiel, chytil ma okolo pása a privinul k sebe. Objala som ho oboma rukami a pokračovali sme k bytu.
"Ďakujem, že si zachránila Harryho. Neviem si predstaviť, že by bol z neho zombie a potom by musel umrieť."
"Nie je za čo. Je to moja práca. Veľmi sa teším, že ten liek funguje."
"A možno sa teraz vráti svet do normálu."
"Dúfam."