Oneshot #1

'Sup. Toto nie je imagine na prianie. Proste som mala chuť niečo napísať a nechcela som, aby to bolo pre nejakú konkrétnu osobu. Nevedela by som si to tak predstaviť.
Btw. Oneshot je so Zaynom (◡‿◡✿) A je opäť trošku viac :D Shame on me :D

Late night.

Sú večery, ktoré chcete stráviť s osobou, ktorú milujete. Ak je od vás ďaleko, sú tie večery nanič. Ale ak ste s tou osobou, určite si ten večer zapamätáte na celý život. Možno o ňom budete rozprávať svojej dospievajúcej dcére, ktorá je po uši zamilovaná, tak, ako ste boli vy. Možno si to necháte len ako tajomstvo vás dvoch. Ale nikdy na neho nezabudnete.

"Vieš, že ťa milujem, že?" Povedal Zayn do bozku.
"Ja teba viac." Zamumlala som. Nebola som schopná vypustiť z úst viac ako tri krátke slová. Vášeň, ktorá prechádzala mojimi žilami stále dookola a dookola ma ničila a zároveň napĺňala. Moja myseľ sa nezaoberala ničím iným, ako týmto. Mojej telesnej schránke neostáva už žiadna sila, ale moje vnútro baží po ďalšom kúsku siedmeho neba. Akoby mu nestačil ten predchádzajúci. Predsa len rozum a telesná schránka vyhrávajú.
"Baby, myslím, že na dnes už stačilo." Zayn len nesúhlasne 'zavrčal' a pokračoval v lemovaní môjho tela mokrými cestičkami.
"Myslím to vážne." Tentokrát odlepil pery z mojej pokožky na bruchu a pozrel sa na mňa.
"Myslel som, že si dáme aj druhé kolo." Začal sa na mňa pozerať psím pohľad. Jeho karemelovo-hnedé oči ma takmer vždy obmäkčia a on to vie a tak to zneužíva.
"Dnes nie. Ale týmto tu noc rozhodne nekončí." Záhadne som sa usmiala a natiahla som sa aby som ho mohla pobozkať. Zayn odul spodnú peru a hral sa na urazené trojročné dieťa. Neodolala som a z chuti som sa zasmiala. Bol taký rozkošný. Áno, rozmýšľam takto o dospelom mužovi, s ktorým som sa pred niekoľkými minútami milovala.
"Obleč sa a choď na balkón. Prídem za tebou o chvíľku." Ešte raz som ho jemne pobozkala a vyhrabala som sa zo spleti prikrývky a našich tiel. Nahá som si to namierila so kuchyne. Cítila som Zaynov pohľad na mojom chrbte a zadku. Pousmiala som sa. Dobre viem, ako miluje moje telo. Nemôže sa ho nabažiť. A ani ja sa nemôžem nabažiť jeho. Rýchlo som zbehla dole schodmi, prešla som pár krokov a konečne som bola v kuchyni. Zo skrinky som vybrala dva poháre na víno a z chladničky pre istotu dve fľaše poriadne vychladeného bieleho vína. Všetko som zobrala do rúk a opatrne, aby som nič nerozbila som sa pobrala späť do spálne. Dávala som si ozaj veľký pozor, pretože pri mojej šikovnosti sa môže stať čokoľvek. Lakťom som otvorila dvere do spálne. Po špičkách som prešla k posteli a na ňu položila víno a poháre. Povyhýbala som sa všetkému oblečeniu na zemi a vošla som do šatníka. Zo šuplíka som vytiahla čierne čipkované nohavičky a obliekla som si ich. Chvíľu som rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala čierne voľné minišaty na tenulinké ramienka s malými kamienkami. Prešla som k môjmu kozmetickému stolíku a prečesala som si vlasy. Pozrela som sa na seba. Musím uznať, nevyzerám zle. Môj zrak upútal karma náhrdelník na mojom krku. Dostala som ho od Zayna na naše prvé výročie. Vie, že nemám rada výrazné šperky. Tento náhrdelník som si nedala dole odkedy ho mám a tak skoro ani neplánujem. Pri rozmýšľaní nad náhrdelníkom, mi docvaklo, že Zayn ma čaká vonku na balkóne. Poslednýkrát som sa skontrolovala v zrkadle s rýchlym krokom som sa vrátila späť do spálne. Z postele som zobrala víno a poháre a vyšla som na balkón. Zayn sedel na ratanovej sedačke a sledoval oblohu. Mal oblečené to, v čom sem prišiel. Bielu košeľu a modré roztrhané file.
"Ako vidím neprezliekol si sa do iných vecí." Podpichla som ho. Viem, že mu veľmi záleží na výzore. Vždy.
Pozrel sa na mňa a lenivo sa usmial.
"Myslel som, že prídeš rýchlejšie," celú si ma premeral a olizol si peru. "ale myslím, že to čakanie sa vyplatilo." Nad jeho komentárom so sexuálnym podtónom len pokrútila hlavou. Položila som víno a poháre na stôl pred sedačkou a sadla som Zaynovi do klina.
"Na to ani nepomysli, miláčik. Zvyšok večera bude len čistá romantika." Povedala som a dala som mu letný bozk. Milujem chuť jeho pier. Sú ako ďalší kúsok neba.
"Ako len chceš láska. Ale teraz, dovolíš?" Pohľadom ukázal na víno. Zosunula som sa z neho na sedačku. O chvíľku mi už podával pohár s lahodným vínom. S chuti som sa napila. Dala som si ešte zopár dúškov a potom som odložila pohár na stôl. Zdvihla som nohy na sedačku, pritiahla som si ich k telu a na kolená som si položila bradu. Hľadeli sme si len tak so Zaynom do očí. Som neuveriteľne šťastná, že turné už konečne skončilo a my dvaja môžeme byť spolu.
"Som tak rada, že sme konečne spolu. Tak strašne si mi chýbal."

"Ty mne viac. Poď sem baby." Postavila som sa a prešla som tú "strašnú diaľku" a sadla si k Zaynovi. V tom ma napadlo, že by bolo možno lepšie si ľahnúť. Ľahko som Zayna zatlačila dole na gauč. Pochopil, čo som mala na mysli. Ľahla som si na bok, dala som mu ruku okolo pásu a on ma objal oboma rukami. Najlepšia poloha na svete. Slušne myslené.
Pritúlila som sa k nemu najviac ako sa dalo. Panovalo medzi nami ticho. Krásne ticho. Nebolo to to trápne ticho, keď neviete, čo povedať. Bolo to to krásne ticho, kedy si len vychutnávate prítomnosť človeka, ktorého milujete, vdychujete jeho vôňu, rozmýšľate nad všetkým pekným, čo ste kedy spolu zažili. Ak mám byť úprimná, medzi nami dvoma často panuje to krásne ticho. Ani jeden z nás nie je ten typ človeka, čo by len rozprával a rozprával a neustále viedol o niečom konverzáciu. Nám stačí len prítomnosť toho druhého. Zo začiatku nášho vzťahu to všetko bolo ťažké. Obaja máme neuveriteľne nabitý program, často sme každý na inom konci sveta. No po čase sme sa s tým naučili žiť. Naučili sme sa užívať si každú spoločne strávenú chvíľu, nepremrhať čo i len jeden jediný okamih.
"Nad čím premýšľaš?" Vytrhol ma z uvažovania Zaynov hlas.
"Nad nami. Nad tým, ako máme málo času, aby sme mohli byť spolu."
"Netráp sa teraz nad tým. Práve v tento moment sme spolu, tak si to užime."
"Máš pravdu. Len neviem, čo budeme robiť."
"To, čo doteraz. Mlčanie sa mi celkom páčilo." Zasmial sa. Musela som sa tiež.
"Fajn, tak budeme mlčať." A tak sme mlčali. Sem-tam sme sa na seba pozreli, pobozkali a raz sme sa pobozkali trošilinku viac vášnivejšie a padol nejaký ten dotyk a ani som sa nenazdala a opäť sme boli v posteli.
Láska je zvláštna vec. Dokáže robiť divy. Prinúti nás robiť veci, ktoré nám boli predtým cudzie. Ale netreba to nikdy ľutovať. V tej chvíli sme to tak chceli.

Imagine na prianie #13

Tento imagine je pre Veronika Ondrová (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Je to možno trochu, trošičku, neslušnejšie :D Hanbím sa za seba -_- :D
A/N: Liam tu nie je slávny :)

And I loved him, I loved him, I loved him.

Nie je ako ostatní chlapci. Je iný už na prvý pohľad. Výzor zlého chlapca, chladný pohľad a nie veľmi dobrá povesť. Bitkár a motorkár. Pred takými ma mama varovala odjakživa. Vyhýbala som sa mu. Šiel z neho strach. Ale ja som ho zaujala. Jedného večera, keď som bola v bare sa ku mne prihovoril. Mala som zimomriavky na celom tele. Mala som z neho strach. Bála som sa, dokonca aj jeho pohľadu na mojom tele. No on neurobil nič z toho, čo som predpokladala. Myslela som, že ma vezme so sebou do motelu, tak ako to vždy robil s dievčatami. Ale on sa len usmial a predstavil sa. Bolo to od neho veľmi nečakané a neobvyklé. Povedala som mu moje meno. Povedal, že je krásne. Potom ma pozval na drink. S veľkou nedôverou som s ponukou súhlasila. Urobila som dobre.

Rozprávali sme sa až do záverečnej. Nebol taký, aký ľudia vraveli, že je. Možnože bol taký len ku mne. Kto vie. Odviezol ma domov. Rozlúčili sme sa a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. 

Nemohla som uveriť, že sa to všetko vôbec odohralo. Ráno som bola presvedčená o tom, že to všetko bol len sen. Ale keď som uvidela správu od Liama v mobile, uverila som tomu, že to bolo predsa len skutočné. 

Neskôr v ten deň sme sa stretli v parku. Cítila som sa neuveriteľne hlúpo. Často medzi nami vládlo trápne ticho. Po tomto som neverila, že sa ku mne ešte vôbec niekedy ozve. A on ma pozval na večeru.

Keď sme sa spolu objavili v miestnej reštaurácii, ľudia na nás pozerali celkom divne. Liam s dievčatami na večere nechodil. Vždy si ich len bral na izbu, občas domov, užil si s nimi a tým to haslo. Nemohla som ho pochopiť. Prečo práve ja? Mohol mať hociktorú. Hociktorú. A on si vybral mňa. 

Po večeri ma odviezol domov, tak ako vtedy, keď sme boli v bare. Odprevadil ma až k dverám. A tam ma pobozkal. Najprv sa len jemne obtieral perami o tie moje, a potom k tomu pridal toľko vášne, že mi to doslova vyrazilo dych. Žiadny chlapec ma nikdy takto nepobozkal. Vtedy som mu úplne prepadla. Dostal ma. Po pár týždňoch som sa do neho beznádejne zamilovala. Zamilovala som sa do jeho žiarivých čokoládovo-hnedých očí. Zamilovala som sa do jeho jedinečného úsmevu. Zamilovala som sa do jeho tela. Zamilovala som sa do jeho hlasu. Zamilovala som sa do neho celého. Nikdy necítila nič z toho, čo cítim, keď som s ním. Napĺňa ma.

Najviac zbožňujem, keď sa milujeme. Jeho dotyky na mojej pokožke sú ako horúce plamene. Dostávajú sa cez moju pokožku a spaľujú moje vnútro a tým ma to núti ho milovať ešte viac. Jeho pery už miliónkrát preskúmali každučký kúsok môjho tela. A keď sa naše telá spoja v jedno, som v siedmom nebi. 

Nedokážem si predstaviť, že by som sa raz nezobudila v jeho objatí. Nedokázala by som viac žiť bez neho a jeho lásky. Nedokázala.

Imagine na prianie #12

Tento imagine je pre Aňa Minasyan :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) Bude to trocha dlhšie, tak dúfam, že to nebude nudné :D Dve volné hodiny za sebou robia svoje :D

I never expected this. 

Nie. To nemôže byť pravda. Proste nie. Nemôže s ňou chodiť! Idiot! Robí to len preto, aby ma naštval. Určite, musí to tak byť!  Veď ja mu ukážem o čo prišiel! Zvrtla som sa na opätku a odkráčala som preč od Jakea, ktorý sa bozkával s tou špatou. Rýchlo som vybehla schody, prebehla som až na koniec chodby k zadným dverám a vyšla som von. Pohľadom som hľadala môjho najlepšieho kamaráta, Zayna. Konečne som ho uvidela. Opieral sa o starý zošuverený dub a fajčil. Tak ako každú prestávku. Pozeral do blba a ešte si neuvedomil, že som tam s ním aj ja.
"Že sa ti chce tolko stáť na tej zime." povedala som. Konečne sa pozrel mojím smerom.
"Ahoj Ana." povedal milo. Prišla som k nemu a tiež sa oprela o strom.
"Musíš mi s niečim pomôcť." Zobrala som mu z ruky cigaretu a poriadne som si potiahla.
"Kde chceš zakopať tú mrtvolu?" zasmial sa. Pozrela som sa na neho a zvihla som obočie.
"Odlož si ten humor na neskôr. Nikoho som nezabila. Zatial."
"Tak s čím chceš teda pomôcť?" Vybral z vrecka koženej bundy krabičku s cigaretami a zapalovač. Vytiahiahol si novú a zapálil si ju.
"Budeme hrať, že spolu chodíme." Zayn sa rozkašlal.
"Preboha, a to už prečo?"
"Kvôli Jakeovi. Videla som sa ho bozkávať z tou odpornou štetkou." Doslova som tie slová vyplula.
"Jéžiš! Zas a raz tá istá story. On sa k tebe nevráti! Celá tá snaha je zbytočná. A s kým sa to vlastne bozkával? Vieš, pre teba je 'odporná štetka' každá baba z Londýna okrem Ellie a Wee."
"Linda Traveynová. Tá malá kurva z 1.C. Tá, čo vyzerá ako trpaslík."
"Jáj už viem. Ale ona nie je až tak odporná." Tresla som ho poriadne do ramena.
"Je odporná. O tom sa viac nebudem baviť. Tak pomôžeš mi či nie?"
"Hej. Ale len preto, že si mi minule dohodila tú tvoju Írsku kamarátku s kozami ako pornoherečka."
"Ďakujém!" Vrhla som sa mu okolo krku. "Lúbim ťa!" Dala som mu pusu na líce a uštipla ho do líc.
"Máš sa hrať na moju frajerku a nie babičku." Zazvonilo.
"Ideme na to. Proste objímaj ma, bozkávaj ma, hovor mi ako ma miluješ. Ako keby sme boli fakt spolu." Chytila som ho za ruku a ponáhlali sme sa na hodinu. Rýchlo sme sa pretlkali po chodbe. Zabočili sme na lako k schodom. Shit. Na schodoch stojí Jake a tá jeho flandra. Misia 'Prinútiť Jakea žiarliť 1.0.1' zahájená.
"Miláčik? Čo keby sme dnes nešli na večeru ale radšej by sme išli na Weeinu party?" Natisla som sa celým svojim telom na Zayna a objala som ho okolo pásu.
"Ako len chceš zlato." Zayn ma chytil za bok a jemne ma po ňom hladil. Fúha, chlapec vie ako na to.
"Poďme už do triedy, ešte budeme meškať." Stále v objatí sme prešli okolo Jakea a Laury. Ugh. Ako ju neznášam.
*O dva mesiace*
Toto divadlo so Zaynom hráme už dva mesiace. Jake ma má úplne v prdeli, nežiarli, kašle na mňa! Celé toto moje snaženie bolo zbytočné. S povzdychom som sa otočila na posteli a zobrala som mobil z nočného stolíka. Rukou som si prehrabla vlasy a znovu si pozvychla. Nechápem, ako som mohla byť taká hlúpa. Vytočila som Zaynovo číslo a čakala som, či mi podvihne. Predsa je sobota a včera sme boli na party. Telefón zazvonil asi 5 krát, ale zdvihol to.
"Ahoj."
"Uhhh, ahoj Ana, deje sa niečo?"
"Nooo...aj celkom hej. Potrebujem sa s tebou stretnúť."
"A nedá sa to vyriešiť po telefóne? Mám celkom veľkú opicu na to aby som dnes niekam išiel."
"Bohužiaľ nedá. Vieš čo? Prídem k tebe. O pol hodinu som u teba."
"Fajn. Čakám ťa. Ahoj."
"Ahoj." rozlúčila som sa a zložila som. Keby len vedel...
Vyhrabala som sa z postele a odtrepala som sa do kúpelne. Vykonala som rannú hygienu a išla som sa obliecť. Vytiahla som som kárované legíny, biele volné tričko, čiernu koženku a čiernu beanie s nápisom 'bad hair day'. Obula som si biele conversky, schmatla som klúče, mobil a vybrala som sa k Zaynovi. Mám to k nemu blízko, býva odomňa len dve ulice. Mýšlienky mi lietajú v hlave ako pomätené. Mám mu to povedať? Nemám mu to povedať? Láska alebo priatelstvo? Zahlbená v myšlienkach som míňala dom za domom a ani som si nestihla uvedomiť, stála som pres Zaynovým domom. Rýchlo som prešla po chodníku k dverám. Zaváhala som. Aj napriek obavám som zazvonila.
"Je otvorené! Poď dnu!" Stisla som klučku a vošla som do vnútra. Pre istotu som zamkla."Kde si?"
"V mojej izbe!" Vyšla som hore schodmi a zabočila som doľava. Prešla som cez celú chodbu až k Zaynovej izbe. Bez klopania som vošla. Nie je v izbe. Už som na neho chcela volať a v tom vyšiel z kúpelne. Holy fucking shit. Stojí predo mnou len v uteráku, ktorý mu lenivo visí na bokoch.
"Uhm..ahoj?" povedal po chvíli a zasmial. Do riti, zízala som na neho ako taká krava.
"A-ahoj. Musím ti niečo povedať a chcem to mať rýchlo za sebou."
"Jasné, do toho." Dobre. Dobre, ja to dám.
"Fajn. Nooo, kde začať. Končíme s týmto divadielkom. Nebaví ma to už. Jake na mňa úplne serie a ja sa mu viac do zadku pchať nebudem. A za druhé.... no, tak trocha sa mi páčiš. Ja viem, je to totálne debilné, ale keď sme sa hrali na zamilovaný pár a.... ty si bol ku mne úplne iný, no teda aspoň pred ľuďmi, a.... proste som sa do teba zbláznila. Áno, som si vedomá toho, že to zruinuje naše dlhoročné kamarátstvo, ale už som viac nemohla okolo teba chodiť a nepovedať ti, čo cítim." Tak a je to vonku. Všetko som to vychrlila na jeden dych. Je to vonku. Spadol mi obrovský kameň zo srdca, ale zas mi tam pribudol jeden a ešte väčší, pretože teraz môžem za naším skvelým kamarátstvo urobiť hrubú čiaru a možno sa k sebe viac v živote poriadne neozveme.
"Ana, necíť sa zle, kvôli tomu, že si mi povedala, čo cítiš. Ja som za to rád. Ja som ti skoro to isté chcel povedať ešte dávno, ale vedel som, že si chcela Jakea. A potom, keď si prišla s tým divadlom, tak som do toho išiel s tebou len kvôli tomu, aby som aspoň trocha vedel, aké by to bolo s tebou chodiť." No tak toto som nečakala zas ja. Bola som poriadna krava, že som chcela toho idiota a predo mnou bol stále úžasný chlapec, ktorý ma chcel a v živote mi nijako neublížil. Vykašľala som sa na ďalšie kecy a vrhla som sa Zaynovi okolo krku. Nepobozkala som ho. Zatiaľ. Konečne možno budem šťastná.

Imagine na prianie #11

Tento imagine je pre Adam Hogh (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :) 

*Upozornenie: Tento imagine je s Perrie Edwards, nie s niektorým z 1D. Inak takéto imaginy nerobím, ale tento je výnimka.

Maybe we could more than friends.

"Tak, čo si pozrieme?" opýtala sa Perrie a popritom sa prehrabovala v DVD-čkach.

"Hmmm....horor." vykríkol som bez rozmýšľania. 

"To nie je zlý nápad." povedala a ďalej sa prehrabovala v DVD-čkach. Pozorne som ju sledoval. Zrak upierala na dvdčka v rukách a usilovne prezerala každé jedno z nich. Každú chvíľu si dávala za ucho prameň jej blond vlasov, ktorý jej stále padal do očí. Fascinovalo ma to. Páči sa mi. A možno, možno, som sa do nej trošku zamiloval. 

"Mám to!" vykríkla a vytrhla ma z pozorovania jej celej. Popravde, zľakol som sa až som nadskočil.

"Super, čo si vybrala?" opýtal som sa nervózne a snažil som zakryť môj záujem o ňu.

"Silent Hill." zaškerila sa a dala dvdečko do prehrávača. Zvyšné odložila a pricupitala ku mne na gauč. Znovu som sledoval každý jej pohyb. Je dokonalá. Aspoň pre mňa. Chcel by som ju-

"Vnímaš ma?" vytrhla ma z myšlienok. Zmätene som sa na ňu pozrel a ona vyprskla smiechom. Stále som na ňu len nechápavo hľadel. Po chvíľočke sa prestala smiať.

"Pýtala som sa, či si ten horor už videl?" pozrela sa na mňa a milo sa usmiala.

"Uhm.. nie." nervózne som povedal a poškrabal som sa na temene hlavy. Robím to vždy keď som nervózny.

"Adam, si v pohode? Dnes si nejaký nesvoj." vytasila na mňa najväčší kaliber. Neviem, čo mám povedať. Mám sa jej priznať? Mám jej povedať o všetkých mojich citoch k nej? Alebo mám len povedať, že som v pohode a nechať to tak? Nie, nemôžem to len tak nechať! Nebudem sa ďalej zožierať.

"Nie, nie som v pohode." povedal som celkom smelo.

"Je ti niečo? Si chorý? Nepotrebuješ doktora?" začala mi klásť rôzne otázky. 

"Nie je mi nič."

"Tak, čo sa potom deje?"

"Má to niečo spoločné s tebou." dúfam, že jej to dôjde aj samej.

"So mnou? Urobila som niečo zlé?"

"Ach nie, ty trúbka. Len som ti chcel povedať, že....že sa mi páčiš." Perrie otvorila ústa dokorán a civela na mňa.

"No... tak to je sila." povedala a pozrela sa niekam inam, len aby nepozerala priamo na mňa.

"Ešte väčšia si je, že sa mi viac ako páčiš. Ja...ja som sa do teba asi zamiloval." Tak a je to vonku. Sklopil som svoj pohľad na moje ruky a hral som sa s prstami. Nič nehovorila. Toto som dosral. 

"Uhm..ja idem domov. Prepáč, že som ti to povedal, nemal som ti to hovoriť." zamumlal som a chcel som sa postaviť a odísť, ale Perrie mi v tom zabránila. Chytila ma za koleno a pritlačila ma späť na gauč.

"Nechoď preč." usmiala sa. Potľapkala ma po kolene a ruku odtiahla. "Nepovedal si nič zlé. Vlastne si urobil dobre, že si mi to povedal. City by si nemal nikdy skrývať. Nehnevám sa na teba." Prekvapene som na ňu pozeral. Zrazu ma k sebe pritiahla a dala mi rýchly bozk na pery. Celé moje vnútro sa rozochvelo. Bol to dokonalý okamih.

"Aj ty sa mi páčiš. Síce som sa do teba nezamilovala, ale možno sa niekdy zamilujem. A možno môžeme byť viac ako len kamaráti. Za pokus to podľa mňa stojí." 

Imagine na prianie #10

Tento imagine je pre Stef Salvatore (fb) :) Prepáč, že nie je 13+, ale ja úchylné imaginy fakt neviem písať :D Dúfam, že sa ti aj tak bude páčiť :)

Imagine je s Louim ;)

He will come.

Mladé dievča sedelo medzi farebnými kvetmi na lúke. Hralo sa so suchým steblom trávy. Na tvári sa jej pohrával zasnený úsmev. Rozmýšľala nad ním. Nad jeho oceánovo-modrými očami. Nad jeho vždy rozstrapatenými svetlo-hnedými vlasmi. Nad jeho žiarovobielym úsmevom. Nad ním celým. Miluje každý jeden kúsok jeho tela. Ale nemohli sa milovať pred všetkými. Museli sa hrať, že sa nepoznajú. Že sú pre seba len obyčajní cudzinci. Museli tajiť svoju lásku.
Dievča čakalo až kým nezačalo zapadať slnko. Bola zmätená. Vždy chodil presne. Nemeškal ani minútu. A teraz čakala dve dlhé hodiny, a on stále neprichádzal. Hnedovláska sa zodvihla a vybrala sa po prašnej ceste domov.
"Miláčik! Počkaj! Neodchádzaj!" Zakričal za ňou známy hlas. Dievčaťu sa hneď na tvári roztancoval úsmev. Otočila sa a bežala za modrookým chlapcom. Vrhla sa mu do náručia a objímala ho, ako by neexistoval zajtrajšok.
"Kde si tak dlho bol? Čakala som ťa dve hodiny." Posťažovalo si dievča.
"Managment. Čo ti budem hovoriť, vieš, čo je vo veci." Vzdychol.
"To nevadí hlavne, že sme spolu." Chytili sa za ruky, preplietli si prsty a vydali sa na prechádzku. Prechádzali sa medzi jesennými stromami, ktoré hýrili farbami. Rozprávali sa, vymieňali si jemné bozky a užívali si čas, keď mohli byť spolu. Cez deň má jeho falošnú lásku iné dievča, ale na konci dňa, má jeho pravú lásku ona.

Prispievanie

Ahoj :) Viete, že už začala škola. Tento blog som založila ešte cez prázdniny. Vtedy som všetko stíhala, imaginy som väčšinou písala v noci, alebo nad ránom. :D Ale teraz, chodím spať skôr, zo školy chodím domov okolo druhej, niekdy neskôr, potom sa ešte učím a robím domáce, a večer si chcem len oddýchnuť pri Tumblri. ALE! Je tu veľmi dobrá vec, ktorá sa volá víkend! :D Takže, logicky to vychádza, že písať budem cez víkendy! :D Budem sa snažiť napísať cez víkend aspoň 3 imaginy :) Minulý rok som ešte písala v škole, ale teraz sa to veľmi nedá :/ Nové učivo, opakovanie, a keď máme trocha voľna tak ho prekecám s kamarátkou. Ale posnažím sa naozaj KAŽDÝ víkend pridať minimálne jeden imagine :)

Dúfam, že sa nenaštvete, že mi to tak dlho trvá, ale myslím, že každý kto číta moje imaginy chodí ešte do školy a vie aké to tam je :D Som rada, že si toľko z vás opýtalo imaginy :) Ale úplne najviac by ma potešil aj nejaký ten komentár O:)

Veľmi pekne ďakujem každému, kto si prečíta hoci len jeden imagine :)

Stay sexy. xx ;)

Imagine na prianie #9

Tento imagine je pre Natty Žilková (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :)))

How did you met daddy?

"Mami? Môšem ša ťa niešo opýtať?" Prišla za mnou moja a Harry 4 ročná dcérka.

"Jasné, zlatíčko. Len sa pýtaj." Odložila som tablet vedľa mňa na pohovku a zobrala som Poppy sadnúť si na kolená.

"No hovor, srdiečko. Nemusíš sa ničoho báť, mamičky sa môžeš opýtať všetko." Usmiala som sa na ňu a pohladila som ju po jej jemných blonďavých vláskoch. Má ich rovnaké, ako ich mal Harry keď bol malý. Poppy je jeho dievčenské stelestnenie. Rovnaké obrovské žiarivé zelené oči, široký žiarivý úsmev a zdedila aj to jeho šibalstvo.

"Ako si stletla ocka?" Opýtala sa a uprela na mňa svoje zelené kukadlá.

"Do bude dlhé srdiečko." Z hlboka som sa nadýchla a začala som rozprávať. 

"Stretli sme sa pred 9 rokmi. Ja som mala 21 a tvoj ocko a dva roky viac. Bolo leto. Ja som práve dokončila univerzitu. Chcela som byť architektka. A to aj som. Tvoj ocko bol vtedy na turné. Som rada, že im to vydržalo aj doteraz, veď aj ty máš rada tvojich trocha detinských ujov. Stretli sme sa v Austrálii. Bola som tam s kamarátkami, učili sme sa surfovať v Sydney. Večer sme sa išli zabaviť do klubu. Veď vieš, zatancovali sme si, zabavili sme sa. A tam som stretla tvojho ocka. Bolo to 14. novembra 2017. V Austrálii bolo vtedy leto. No a v tom klube sme si jednoducho padlo do oka. Tvoj ocko mi kúpil drink a potom sme išli na pláž. Sedeli sme tam pri mesačnom svite a rozprávali sme sa. Nakoniec sme zistili, že obaja bývame v Londýne. Okolo 4 ráno sme sa každý vybrali svojou cestou. Kým bol tvoj ocko v Austrálii, stretávali sme sa každý deň. Vymenili sme si čísla a v Londýne sme spolu zas začali chodiť von. Stretávali sme sa možno pol roka a potom ma tvoj ocko pozval na rande. A tak prišlo prvé rande, druhé rande, piate rande, desiate rande a zrazu sme spolu bývali. Po dva a pol roku ma tvoj ocko požiadal o ruku. Bolo to krásne. Prežívali sme najkrajšie obdobia našich životov. Do pol roka sme sa vzali. Mali sme krásnu svadbu, ale o tom ti porozprávam niekdy inokedy. A nakoniec sme do roka od svadby mali teba. Náš maličký zázrak." Poppy na mňa pozerala s dokorán otvorenými ústočkami. 

"To je klášne! Vy sa mušíte veumi lúbiť."

"A aj sa ľúbime, Poppy." Ozval sa chrapľavý hlas od dvier. Zdvihla som hlavu a uvidela som Harryho opretého a zárubňu.

"Ako dlho si tu?" Usmiala som sa na neho. Aj po toľkých rokoch, čo sme spolu ho stále rovnako milujem. Vždy mi vie zlepšiť náladu, upokojiť ma. 

"Počul som celý príbeh." Prišiel k nám, odsunul preč tablet a sadol si ku mne a Poppy.

"Páčil sa ti?" 

"Najviac ako sa len dá. Chcel by som to celé zažiť ešte raz." Natiahol sa ku mne a jemne ma pobozkal na pery.

"Mami, oci! Aj ja chšem pušu!" 

Imagine na prianie #8

Tento imagine je pre Saška Molnárová (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť a dúfam, že je to dosť romantické :DDD A dúfam, že to nie je príliš krátke :D

Slendy? Where are you?

"Niall, ja ťa asi zabijem." zavrčala som. Áno, samozrejme, naše írske zlatíčko si muselo zmyslieť, že chce stanovať v lese. Fájn, bola by to v pohode, ak by nechcel stanovať uprostred lesa, na úplne vysokom kopci a medzi stromami, ktoré boli vysoké viac ako 10 metrov.
"Aj ja ťa milujem Sunny." Zachcechtal sa.
"Horan. Nesnaž sa ma naštvať. A prečo mi nepomôžeš? Vlečiem sa s týmto ruksakom a stanom už asi 20 kilometrov. A teraz ideme ešte do kopca. A nesiem to sama. SAMA! To si hovoríš džentlmen?"
"Miláčik môj najdrahší, daj sem ten stan. A by the way, nikdy som o sebe nehovoril, že som džentlmen." Zobral mi z ruky stan a žmurkol na mňa. Len som nad ním zakrútila hlavou a pokračovala som v ceste.
Vliekli sme sa ešte asi pol hodinu a konečne sme boli na rovine.
"Už sme na mieste?" Hlasom plným nádeje som sa spýtala Nialla.
"Ešte trošku. Tu je málo stromov."
"Málo stromov?! Ty si asi veľa hral toho Slendermana. To ho chceš ísť medzi tie stromy hľadať? No rovno môžeme začať už teraz! Haló! Slenderman? Slendy? Kde si? Nechceš ísť s nami stanovať?" Rozkričala som sa. Niall ma poriadne vytočil. Neviem, čo si predstavuje. Už je to dosť nebezpečné.
"Zlato, pokoj." Veci zhodil na zem a vybral sa ku mne. Zhodil mi z pliec ruksak a zovrel ma vo svojom medveďom objatí.
"Princezná, nerozčuľuj sa. Vieš, že niekam, kde nebolo bezpečne by som ťa nikdy nezobral. A vieš prečo? Pretože ťa ľúbim a nikdy ťa nechcem stratiť." Dal mi pusu na čelo a pustil sa do rozkladania stanu.
"Takže nakoniec stanujeme tu?"
"Yup. Čo by som pre moju princeznú neurobil." Kým Niall postavil stan, ja som pripravila malé ohnisko a rozložila som stoličky. Keď sme mali všetko hotové, oheň založený, začalo sa stmievať.
"Sunny, chcel by som ti niečo ukázať. Poď." Niall ma nežne chytil sa ruky a viedol ma niekam pomedzi stromy. Tentokrát som nepanikárila. O chvíľu sme došli na okraj tohoto veľkého kopca. Bol odtiaľ nádherný výhľad na jazero a na celé okolie. Bola som úplne uchvátená týmto miestom. Bol to doslova raj na Zemi. Niall si sadol na zem a ja som mu sadla na nohy. Navzájom sme sa objali a sledovali sme západ slnka.
"Som strašne rada, že si ma sem zobral. Je to to najkrajšie miesto na zemi. Netušila som, že Írsko je až také krásne."
"Nemáš za čo, láska. Už od malička som sníval o tom, že sem raz vezmem dievča mojich snov." Keď to povedal, moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Som dievča jeho snov. Je to neuveriteľné.
"Veľmi ťa milujem." povedala som a pobozkala som ho. Nechcela som aby táto chvíľa skončila. Nikdy. Ale Niall ju prerušil.
"Sunny, chcem ti niečo povedať." Pozerala som na neho plná očakávania a čakala som, čo to môže byť. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval.
"Si dievča, aké som vždy chcel. Si milá, krásna, múdra, máš dobré srdce, si vtipná, užívaš si život. To všetko som hľadal u dievčaťa. A ty to všetko máš. Viem, hovorím ti to vždy, ale teraz to myslím vážnejšie ako kedykoľvek predtým. Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať. Chcem stráviť zvyšok života s tebou, a preto sa ťa pýtam: Vezmeš si ma?" Z očí sa mi vydrali slzy. Slzy šťastia. Slzy neuveriteľného a neopísateľného šťastia. V tom momente nebolo šťastnejšieho človeka ako som bola ja.
"Áno, jasné že áno. Bože môj, veď teba by som v živote nemohla odmietnuť." Pobozkala som ho a on mi na prst navliekol prsteň, ktorý teraz budem nosiť do konca života.  Do konca života, ktorý strávim s človekom, ktorého nadovšetko milujem a on miluje mňa.

Ak sa páčilo, zanechajte komentár :))) Veľmi ma to poteší :)))

Imagine na prianie #7

Tento imagine je pre Sarah Mintl (fb) :)

Summer love.

"Ehm...dobrý večer? Je tu voľné?" Nervózne som sa opýtala chlapca sediaceho v poslednom nenapráskanom kupé. Z odborného pohľadu to konštatujem: 18-20 rokov, vysoký, možno aj pekný a príťažlivý, plus, je dobre oblečený. Ugh, mala by som prestať pozerať kriminálky.
"Jasné." Zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. Bingo, moje tipy boli správne. A navyše má aj sexy hlas. Vošla som do kupé a potiahla som do vnútra aj môj kufor. Odložila som ho, vyzliekla som si rifľovku, zložila som si kabelku a usadila som sa oproti môjmu záhadnému spoločníkovi. Čakala som kým začne konverzáciu, ale on len ťukal do mobilu. Tak som sa do toho obula ja.
"Aj ty cestuješ do Nice? Mimochodom, som Sarah." Predstavila som sa a natiahla som k nemu ruku. On mi tú svoju podal so širokým úsmevom.
"Ja som Harry. A áno, cestujem do Nice."
"Ideš tam na prázdniny?"
"Dá sa to tak povedať, konečne máme voľno dlhšie ako týždeň."
"Kde pracuješ?"
"Ehm...mám skupinu. Som spevák. Volá sa One Direction, nepoznáš nás?" Vyzeral prekvapene.
"Ahaa, niečo sa mi marí. Ale nie som žiadna fanúšička, nemaj obavy."
"Na ako dlho tam ideš?"
"Na dva mesiace. V podstate celé prázdniny."
"Ja tiež. Potrebujem sa poriadne odreagovať." Chvíľu sme len tak sedeli a vládlo medzi nami dosť trápne ticho.
"Ty si z Francúzska?" Opýtal sa ma.
"Nie, ale už tri roky študujem v Paríži a preto som tam aj nastupovala."
"Ako tam je? Ako sa tam žije?" Spýtal sa. A tak som mu vyrozprávala o živote v Paríži, potom mi on povedal o cestovaní a koncertovaní po celom svete, dozvedeli sme sa o sebe praktocky všetko. Rozprávali sme sa o kamarátoch, vzťahoch, rodine. Bavili sme sa tak ako keby sme sa poznali roky a neboli sme len cudzinci, ktorí sa stretli pred pár hodinami. Rozprávali sme sa celú noc a ani sme sa nenazdali, bolo ráno a museli sme vystupovať.
"Kde bývaš?" Opýtal sa ma.
"Na Rue de Paris." Začal sa pozerať do mapy.
"Hmm... ja bývam na Rue Hancy a to je hneď vedľajšia ulica. Vieš čo? Daj mi tvoje číslo môžeme sa niekedy stretnúť." Oči sa mu rozžiarili ako malému dieťaťu. Musela som sa nad tým zasmiať.
"Jasné, daj mi tvoj mobil a ja ti ho napíšem." Vytiahol z vrecka som iPhone a podal mi ho. Rýchlo som vyťukala moje číslo a podala mu ho späť.
"Tak a teraz môžeme ísť do našich dočasných domovom." Vybrali sme sa spolu na cestu k hotelom. Obaja s kuframi v rukách a taškami na pleciach. Po pol hodine sme došli k môjmu hotelu. Bol to malý útulný hotel, ktorý rozhodne nepatril k luxusným a ani novým. Ale je tam útulne. Bola som tam už párkrát. Postavila som si kufor na chodník a otočila som sa k Harrymu.
"Tak..ahoj. Veľmi rada som ťa spoznala. Teším sa keď sa znovu uvidíme."
"Aj ja som ťa rád spoznal. Čo hovoríš na to, keby sme si dnes spolu prezreli mesto? A potom by sme mohli skočiť niekam na večeru?" Zahryzol sa do spodnej pery a čakal na odpoveď. Pozdáva sa mi to. Harry je milý chalan, obaja sme slobodní, tak prečo nie?
"Samozrejme, budem len rada."
"Fajn, tak okolo pol jednej budem pred tvojim hotelom. Maj sa." Vlepil mi rýchly bozk a už sa hnal k svojmu hotelu.
*O 9 dní neskôr*
"Milujem byť skoro ráno na pláži. Len tak sedieť na piesku a pozerať sa na východ slnka. Je to skvelé." Rozplývala som sa. Sedela som s Harrym na pláži, boli sme o seba opretí ramenami a sledovali sme ako sa slnko lenivo vracia na oblohu.
"Ja takisto. Mala by si raz vidieť východ slnka v New Yorku. Vždy keď som tam, tak ráni sledujem každý jeden." Usmial sa a pozrel sa na mňa. Naše tváre delili len milimetre.
"Už som ti povedal, že si strašne krásna?" Zamumlal a pohľadom mi skenoval pery.
"Ešte nie.." Povedala som rýchlo a podľadom som vyhľadala jeho pery. Má ich úplne dokonalé. Sýto červené, plné a úplne hladné po bozku.
"Si krajšia ako východ slnka. Tu, v New Yorku, všade. Očarila si ma už od prvého momentu vo vlaku. Zamiloval som sa do tvojich očí, pier, hlasu, smiechu, zamiloval som sa do tebe. Do každého kúsočku tebe. Mám neskutočnú chuť ťa pobozkať, ale bojím sa. Bojím sa, že ma odmietneš, že sa týmto zničí naše priateľstvo a už nikdy sa neuvidíme, neprehovoríme spolu ani slovo." Prerušila som jeho vylievanie duše, chytila som ho za krk, pritiahla som ho k sebe a vášnivo som ho pobozkala. Bol to najlepší bozk v mojom živote.
"Nemusíš sa báť, že sa zničí naše priateľstvo. Ono sa nezničí, len sa prehĺbi do láskyplného vzťahu. Milujem ťa rovnako ako ty mňa, ba aj viac. Keď som ťa stretla, uverila som na lásku na prvý pohľad. Možno toto bude len letná láska, ale bude stáť za to." Znovu som sa mu prisala na pery. Pri východe slnka a za šumenia vĺn a spievania čajok sme si na pláži v Nice vyznávali lásku bozkami a dotykmi. Možno to bude len letná láska, a možno aj láska na celý život. Ale to nikto zatiaľ nevie.

Ak sa imagine páčil, komentár by mi urobil vééééľmi veľkú radosť ^_^ O:)

Imagine na prianie #6

Tento imagine je pre Barča Šiblo Šíblová (fb) :) Prepáč, že to tak dlho trvalo ale mala som blok a nemohla som nič napísať -_- :D

Tip: Nachádzajú sa v tom mrakodrape ako je vo filme "Země mrtvých", len je to trocha pozmenené :D

Varovanie: Je to trocha sci-fi :)))

We found love in the zombie land.

"Myslíš, že to bude fungovať?"
"Prečo by nemalo? Pracujem na tomto lieku proti nákaze od tých mŕtvych kreatúr už 3 roky. Podceňuješ ma azda?"
"Nie, samozrejme, že nie. Len mi to príde trocha nereálne."
"Žijeme v svete plnom zombíkov a tebe pripadá nejaký liek nereálny? Si vtipný. Ale moc to nepreháňaj, na tieto hlúposti sa špecializujú Louis a Niall. A mimochodom, kde máš zvyšok tej svojej bandy? Poslednýkrát som vás všetkých pokope videla minulý týždeň na vystúpení na tom plese."
"Zvyšok "tej mojej bandy" je v bare." Usmial sa Zayn, prišiel zo zadu ku mne a objal ma.
"Aha, a prečo si tu v labáku, keď sú oni v bare?"
"Lebo tam nie si ty." Zašepkal mi do ucha a dal mi pod neho jemný bozk.
"Rozptyľuješ ma od práce. Keď to pokazím, tak ťa dám zombikom na večeru!" zasmiala som sa.
"To neurobíš." zamumlal sa pokračoval v bozkávaní môjho krku.
"Prečo myslíš?" Pomaly prestávam odolávať jeho jemným a zároveň vášnivým bozkom.
"Lebo ma miluješ."
"Nejako si si istý." Zahryzla som sa do spodnej pery aby som sa nerozosmiala. Milujem si z neho robiť srandu. Vždy mi to zhltne aj s topánkami. Rýchlo si ma otočil k sebe. Mala som naozaj blízko toho aby som sa rozosmiala na plné hrdlo. Všimol si ako zadržiavam smiech.
"Niekto sa chceš hrať na prefíkané dievčatko." uškrnul sa.
"A niekto sa chce hrať na zlého chlapca." Pritiahla som si ho k sebe a prisala sa na jeho pery. Naše telá od seba nedelil ani milimeter. Boli sme na sebe nelepený ako magnety. Bozky sme začali viac a viac prehlbovať. Po chvíli sa mi Zayn snežil dostať jazykom do úst. Rýchlo som sa odtrhla. Presne viem kam by toto pokračovalo.
"Nie, teraz nie. Musím ešte dokončiť ten liek. Choď už spať, je neskoro." Dala som mu rýchly bozk na pery a vrátila som sa späť k práci.
"Stále si len v labáku. Kedy už pôjdeš niekam so mnou?" Povzdychla som si a otočila som sa k nemu.
"Zlato, už keď sme boli spolu prvýkrát na večeri, hovorila som ti, že budem skoro vždy v labáku. Tebe to nevadilo. Vydrž už len dnešnú noc. Chýba mi len naozaj máličko aby som to dokončila. Ver mi." Poriadne som ho objala. Chýba mi, ale ten liek je momentálne najdôležitejšia vec nie len pre mňa, ale pre všetkých ľudí. Je to naša záchrana.
"Dobre. Už pôjdem. Dobrú noc. A ľúbim ťa." Vrátila som sa k práci. Na dokončenie lieku mi chýba už len jedna jediná zložka. Len jedna. Navliekla som si gumené rukavice a zobrala som ampulku s tou látkou. Otvorila som to a naliala som to do kužeľovej banky. Čakala som na reakciu. Zafarbilo sa to na jedovatú žltú. Vyšlo to. Ten liek sa podaril. Zobrala som 15 striekačiek a naplnila som ich liekom. Jednu som si strčila do vrecka riflí a zvyšné som zamkla do trezora. Vyhodila som rukavice a začala som si vyzliekať plášť. V tom Zayn vtrhol do laboratória.
"Preboha, ako som sa zľakla. Čo tu robíš?" Vyzeral naozaj vyplašene.
"Musíš ísť rýchlo so mnou!" Ani som sa nestihla spamätať a ťahal ma smerom von z laboratórneho oddelenia.
"Neviem, čo sa deje, tak mi to prosím rýchlo vysvetli. Znervózňuješ ma."
"Vieš, ako som odišiel z laboratória. Išiel som ešte k chalanom dole do baru. Chvíľu sme tam ešte pili a zrazu prekukol strašný chaos. Nevedeli sme čo sa deje a zrazu sme uvideli tri zombie. Chceli sme rýchlo odísť, ale jedno uhryzlo Harryho. Je teraz vo svojom byte. Musíme sa ponáhľať. Už pomaly prestáva normálne rozprávať. Musíš mu dať ten liek." O chvíľu sme boli pred Harryho bytom. Rýchlo sme šli do obývačky, kde boli ostatní chalani. Keď som uvidela Harryho, zhrozila som sa. Jeho pokožka dostávala zelený nádych a na krku mal poriadnu ranu od uhryznutia od zombie.
"Vďaka ti bože, konečne si tu. Musíš dať Harrymu ten liek. Nemôže to byť zombie." Povedal Louis. Sedel pri Harrym a snažil sa ho udržať pri zmysloch. Mal uplakané oči.
"Musím vás varovať, že ten liek nemusí fungovať. Ešte som ho neskúšala." Podišla som k Harrymu a otočila som mu hlavu aby som mala lepší prístup k neporanenej strane jeho krku. Z vrecka som vytiahla injekciu a zapichla som ju do tepny. Striekla som jej obsah do jeho tepny a všetci sme čakali čo sa bude diať. Po asi 3 minútach zaspal...alebo prakticky zomrel.
"Liek pravdepodobne funguje. O pár minút sa prebudí a mal by byť už opäť taký, aký bol pred tým uhryznutím." Sedeli sme po celej obývačke a sledovali sme Harryho. Jeho pokožka nadobudla normálnu farbu a rana sa mu zacelila. Po možno 15 minútach sa zobudil. Bol strašne zmetený.
"Uhm.. ja už pôjdem. Vysvetlite mu, čo sa stalo a nech pri ňom niekto celú noc ostane. Dobrú noc." Rýchlo som zamumlala a vybrala som sa do môjho a Zaynovho bytu.
"Hej! Bara, počkaj. Idem s tebou." Otočila som sa a uvidela som Zayna ako za mnou bežal. Zastavila som a počkala som ho. Keď ku mne došiel, chytil ma okolo pása a privinul k sebe. Objala som ho oboma rukami a pokračovali sme k bytu.
"Ďakujem, že si zachránila Harryho. Neviem si predstaviť, že by bol z neho zombie a potom by musel umrieť."
"Nie je za čo. Je to moja práca. Veľmi sa teším, že ten liek funguje."
"A možno sa teraz vráti svet do normálu."
"Dúfam."

Imagine na prianie #5

Tento imagine je pre Eli Knappová (fb) :) Dúfam, že nebude vadiť, že nie je až tak veľmi perverzný, ale s takými vecami nemám skúsenosti :D

Varovanie!!! Je to imagine 13+, budú sa tam vyskytovať "neslušné" scény, kto to nemá rád, nech to nečíta. Ďakujem.


Two?

"Točím." Zavrieskal Niall a naťahoval sa za prázdnou fľašou vodky, ktorá ležala v strede kruhu, ktorý som tvorila ja, Niall a Harry. Roztočil fľašu a všetci traja sme napäto sledovali na koho ukáže hrdlo fľaše. Ukázalo na mňa.
"Noooo, toto bude dobré!" zarehotal sa Niall a uškrnul sa na mňa. Okeeey, som spitá na mol a idem hrať PravdaxSkutok s dvoma na mol opitými retardami. Najlepšie na tom je, že keď niekto nesplní skutok, ale odmietne odpovedať pravdu, musí si vyzliecť časť oblečenia.
"Pravda alebo skutok, Eli?"
"Hmm... ja som veľké dievča! Skutok!" Niall sa rozrehotal ešte viacej. Pomädlil si ruky a hodil na mňa "diabolský" úškrn. Harry bol zatiaľ ticho. Ani nemukol, len nás pozoroval a kýval sa z boka na bok.
"Choď k susedom, hore bez a povedz im, že si mala sex s ich kucúrom." Zdvihla som obočie a pozrela som sa na Nialla pohľadom 'Are you fucking kidding me?!'. On len zavrtel hlavou a ďalej sa na mňa škeril.
"Neurobím to." odsekla som. Aj keď som poriadne spitá, mám ešte trocha zdravého rozumu.
"Fááájn. Tričko dole." Len som kývla plecami a stiahla si tričko. Obaja na mňa pozerali z otvorenými ústami.
"Zatvorte tie papule, lebo vám začne tiecť sliny a potom sa na nich ešte aj pošmyknete!" zavrčala som. Nadržanci.
"Teraz točím ja!" Silno som roztočila fľašu a čakala, kým si vyberie dotyčného. Voľbou fľaše bol nakoniec Harry.
"Hazzulienka, pravda alebo skutok!?"
"Skutok." Odvrkol a odpil si z drinku. Zadívala som sa na neho. Je sexy. Možno aj viac ako y obyčajný kamarát mal byť. Pri civení na jeho dokonalú tvár a sexy telo ma napadol totálne diabolský plán.
"Daj Niallovi francuzák!" Niall sa úplne zdesil. Zbledol možno o tri odtiene a oni nežmurkol.
"Nemám problém." odvrkol Harry, postavil sa a prešiel ten meter, čo ho vzďaľoval do Nialla.
"Brácho, ty si musel huliť. Ja sa s tebou olizovať nebudem, nie som buzerant!" Chránil sa Niall.
"Ale noták! Si opitý, zajtra na to aj tak pravdepodobne zabudneš, bude sranda." uchechtol sa Harry a už bol prilepený na Niallových perách. Chápal moju požiadavku a podľa Niallovho výrazu som usúdila, že sa mu Harry dobýval do úst. Po chvíľke povolil a začali sa vášnivo bozkávať. Sledovala som túto ich vášnivú scénku s tajomným úsmevom na perách. Dostávala som chúťky, dvaja chlapci ma dokázali vždy rozpáliť.
"Chalani?" Na sekundu, keď započuli môj hlas sa od seba odtrhli.
"Mám nápad. Čo hovoríte na trojku?" zahryzla som sa do spodnej pery, aby som sa nezačala priblblo usmievať. Niallovi sa na tvári zas a raz objavil nechápavý výraz.
"Ako, ty, ja a Harry? Myslíš, sex?" Len som prikývla.
"No, nemusel by to byť až taký zlý nápad. Ideš do toho Harry?"
"Prečo nie? Ešte som to nikdy neskúsil, nová skúsenosť je fajn." Táto noc bude ešte dobrá.
Priplazila som sa k Harryho a začala som ho dravo bozkávať. On ani na sekundu nezaváhal a bozky mi s rovnakou dravosťou a vášňou opätoval. Niall nechcel len tak nečinne sedieť a vrhol sa mi na krk.
"Poďme na gauč." Zamrmlala som medzi bozkami a nemotorne ako hurikán sme sa všetci traja premiestili na veľký gauč. Odlepila som sa od Harryho a otočila som sa k Niallovi. Urobila som presne to isté, čo pri Harrym. Obaja boli neuveriteľne skvelí. Z Nialových pier som sa presunula na krk. Bola som si istá, že zajtra tam bude mať kopu znamienok lásky...v tomto prípade dobrého sexu. Harry ma zrazu chytil sa plecia a prudko ma otočil k sebe.
"Takže ja cucfleky nedostanem, huh? Tak aspoň ty." Vrhol sa mi na krk a vôbec nie jemne mi hrýzol jemnú kožu na krku. Niall ma nezanedbával a začal mi rukou prechádzať po vnútornej strane stehna. Úžasný pocit. "Obrábajú" ma tu dvaja poriadne sexy chalani. Ani v najdivokejšom sne by ma nenapadlo, že sa toto stane. Začala som uvažovať, prečo majú toľko veľa oblečenia, keď je som len v podprsenke a sukni. Odtlačila som Harryho od seba a bleskovo mu stiahla tričko. To isté som urobila aj Niallovi. Hneď to bolo oveľa lepšie. Vrátili sa k svojej práci, no na oveľa vyššom leveli. Harry mi strhol podprsenku, Niall nohavičky a začali sa zabávať s mojimi "pokladmi." Niall ma svojim jazykom a prstami dovádzal k šialenstvu. Harryho pery nebezpečne putovali po celom mojom hrudníku a hrali sa s "kamarátkami" mojich "kamarátok". Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavili zvyšní členovia tejto skupiny plnej sexuálnych bohov.
"A kurva."

Imagine na prianie #4

Tento imagine je pre Nicole Hejtmánková (fb) :)

5 A.M.

Niekto ma jemne stisol za plece. Zakňučala som a otočila som sa na druhý bok.
"Miláčik, zobuď sa." prehovoril ku mne jemne chrapľavý hlas. Harryho hlas. Pomaly som sa snažila prebudiť sa. Otvorila som jedno oko a pozrela som sa smerom odkiaľ prichádzal hlas. Harry sa na mňa milo usmieval.
"Spiaca princezná by sa mala čím skôr zobudiť. Vymyslel som nám skvelý program."
"Uhggg, ja nikam nejdem." otvorila som aj druhé oko a pozerala som sa na neho.
"Ani do parku o tri bloky ďalej? Tam, kde to tak miluješ?" začal na mňa robiť psie oči. Nemohla som mu odolať.
"No tak fajn!" zasmiala som sa. "A koľko je vlastne hodín?"
"5 hodín ráno. " zaškeril sa.
"No dobre, idem do sprchy a potom môžeme vyraziť." Tohoto je schopný len Harold. Zobudiť ma o piatej ráno a potom ma ťahať do parku. Keby mi to urobil niekto iný, tak by bol už pravdepodobne mŕtvy. Vyhrabala som sa z teplej postele a bosá som odcupitala do kúpelne. Vyčistila som si zuby, vyzliekla som si nohavičky a trička, v ktorom spávam, a vošla som do sprchy. Pustila som na seba ľadovú vodu, ktorá ma skvele prebrala. Umyla som si vlasy, telo, usušila som sa a pustila som sa do česania vlasov. Len som si ich rozčesala a vysušila uterák, čoskoro mi vyschnú. Z kúpelne som išla do môjho šatníka. Tam som sa jemne namaľovala. Obliekla som si šortky, tielko, obula som conversky, zobrala som si mikinu a išla som dole do kuchyne k Harrymu. Ten ma už čakal s dekou a piknikovým košom.
"Wow, ty si už stihol pripraviť aj piknikové raňajky, o akej si vstal?"
"Okolo štvrtej, nemohol som späť a toto ma napadlo." Zobrala som od neho deku a vyrazili sme. Chytila som ho za ruku.
"Vieš, že toto je sakramentsky romantické?" prehovorila som po chvíli.
"Viem, inak by som to nerobil." usmial sa a vtisol mi jemný bozk. Mmm.. chuti jeho pier sa nikdy nenabažím. Chutia skvele, lepšie ako všetky sladkosti na svete. Asi o 10 minút sme došli na miesto. Nikde nebola ani živá duša, len vtáky, ktoré spievali svoje tradičné ranné melódie. Rozložili sme sa pod veľkým starým dubom. Jeho listy nás chránili pred skorým ranným slnkom. Veľmi neobyčajne ale veľmi originálne a romanticky sme na naraňajkovali a potom sme si ľahli na deku a maznali sme sa. Vymieňali sme si sladké bozky, a aj trochu vášnivejšie, alebo sme len boli v objatí toho druhého.
"Milujem to tu. Ten šum listov, keď zavanie vánok. To prostredie, tí spievajúci vtáci, všetko. Ale najlepšie na tom je, že tu môžem byť s tebou. Milujem ťa, Harry." Naklonila som sa k nemu a jemne ho pobozkala na ústa.
"Aj ja ťa milujem. Nie je nič krajšie ako byť s tebou." Tieto slová dokážu zahriať viac ako najteplejší kabát, ba viac ako slnko. Opätovaná láska, vie rozohriať celý život.

Imagine na prianie #3

Tento imagine je pre Bibiana Kabzanová (fb) :) Dúfam, že nevadí, že je smutný, ale teraz by som nedokázala písať niečo veselé s happy endom.. A ospravedlňujem sa, že je to také krátke....:(


Nemôžem.


"Ja..ja takto už ďalej nemôžem." Mladému dievčaťu sa po lícach kotúľali slzy. Musela opustiť človeka, ktorého milovala. Musela to urobiť kvôli sebe. Nedokázala to všetko ďalej znášať. Musela myslieť aj na seba.
"Ale ja ťa milujem." Protestoval chlapec. Bola to pravda, naozaj ju miloval, lenže nie až natoľko, aby mohol zotrvať v tomto vzťahu.
"Viem...ale pochop..." Zhlboka sa nadýchla. Hnusilo sa jej to aj vysloviť. Tak veľmi mu verila. "Pochop, že si ma podviedol. A nie raz." Chlapec sa chcel obhájiť, no dievča mu to nedovolilo. Nechcela počuť ďalšie výhovorky. Mala ich po krk.
"Všetko chápem, bol si na turné a ja som nebola po ruke. Chápem, naozaj to chápem. Prvý aj druhýkrát som ti odpustila, ale toto je fakt priveľa." Chrbtom ruky si zotrela slzy a pozrela sa na uplakaného chlapca. Podišla k nemu, jemne chytila jeho tvár do dlaní a dala mu posledný bozk.
"Milujem ťa. A vždy aj budem. Zapamätaj si to." Chlapec prikývol. Naďalej sa mu slzy kotúľali po lícach.
"Ak máme byť spolu, osud si nás nájde....Ale ak nám to nie je súdené, nesmieme zostať v tomto bode, musíme ísť ďalej. Náš život týmto vzťahom nekončí." Dievča sa na neho aj napriek silnej bolesti, ktorú pociťovalo pri srdci, usmialo. Vzala si tašku, poslednýkrát si obzrela miesto, kde žila predchádzajúce dva roky a odišla preč zo života svojej lásky.

Imagine na prianie #2

Tento imagine je pre Dominika Smejko Bugáňová (fb) :)

Záhada

Harry Styles. Chlapec, ktorý je vďaka tomu, že je hipster, pre každého jednoducho odpísaný. Chlapec, ktorý aj napriek svojej nezvyčajnej krásne nedostáva žiadnu pozornosť od dievčat. Chlapec, ktorý je pre mňa veľkou záhadou. Musím sa dostať pod tú jeho nečitateľnú ulitu a bližšie ho spoznať. Musím.
----------------

Stále som pri mojej skrinke a pozorovala som, ako si Harry ukladal učebnice do skrinky. Rýchlo som sa obzrela dookola, či ma nevidí niekto z mojich kamarátov a išla som za Harrym. Oprela som sa o skrinku vedľa tej jeho a milo som sa na neho usmiala. Nemám som v pláne ho zvádzať, len ho chcem jednoducho poznať.
"Ahoj Harry." pozdravila som ho. On na mňa len vrhol chladný pohľad a pokračoval v hrabaní sa vo veciach.
"Ehm...Povedala som ahoj. Slušnosť káže, aby si sa pozdravil."
"Neviem čo odo mňa chceš Dee. Vráť sa k tej svojej partii nafúkancov." Odvrkol a rozhodol sa ma ďalej ignorovať.
"Prečo by som od teba mala niečo chcieť?"
"Pretože vy, nafúkané detičky si myslíte, že môžete každého, kto je menej populárnejší ako vy zneužívať. Lenže ja nie som idiot, na takéto ani jednému alebo jednej z vás neskočím." To ma trocha zaskočilo. Ja nie som ako zvyšok mojej partie. Bohužiaľ, Harry si to myslí.
"To si nemôžeš pripustiť, že by som sa s tebou chcela len normálne porozprávať?" Pozrel sa na mňa a potom sklopil svoj pohľad k zemi. Nepovedal ani slovo. Nečakala som kým niečo povie a pokračovala som.
"Vyzeráš ako milý chalan, sme už v 4. triede, sme v jednom ročníku a ešte sme sa ani poriadne nerozprávali."
"To pretože ste ma brali už od prvého dňa ako "toho divného". Nerozprávali ste sa so mnou tak ja som nemal najmenší dôvod sa s vami púšťať do reči." Odvrkol, zamkol skrinku a vybral sa smerom k dverám. Okamžite som sa rozbehla za ním.
"Harry. Prosím, počkaj. Nebuď tvrdohlavý!" zakričala som za ním. Zastavil a otočil sa.
"No hovor, čo by si chcela."
"Ísť s tebou niekam von. Napríklad do parku, alebo niekam do kaviarne." Počkala som chvíľu, kým si tú ponuku premyslel v hlave a čakala som na jeho odpoveď.
"Dobre. Nemusíš byť taká ako ostatní z tej tvojej partie. Stretneme sa dnes o pol šiestej v Hyde Park pri jazere." povedal a hneď sa vydal preč.
Neskôr
Stála som opretá o strom v Hyde Park a očami som vyhľadávala Harryho. Meškal už 10 minút. Blúdila očami medzi ľuďmi a a stále som ho nevidela. Začala som nervózne prestupovať na mieste. Čakala som asi pol hodinu a v tom som zbadala Harryho. Usmiala som sa na neho a nervózne mu zamávala. Nereagoval na to, ako keby nič nevidel. Prišiel až ku mne, bez slova sa postavil vedľa mňa, chytil ma za ruku a začal ma viesť...niekam.
"Harry, kam to ideme a prečo ma za sebou ťaháš ako psa?" Rozhorčovala som sa. Svoj stisk povolil a spomalil tempo svojej chôdze.
"Ideme do jednej čajovne. Volá sa La Plaza. Má honosné meno, ale je úplne malá a takmer nikto tam nechodí. Je tam veľmi útulne." povedal zasnene. Nehovorila som nič, len som sa ním nechala viesť.
Po chvíli sme prišli do prisťahovaleckej štvrti Londýna. Konkrétne do francúzskej. Nikdy predtým som tam nebola. Je tam ozaj krásne. Celá architektúra je vo francúzskom štýle. Na každom rohu je kaviareň, reštaurácia, alebo malý handmade obchodík. Harry ma doviedol až do úzkej uličky, kde okrem jednej kaviarne nebolo nič. Bola to La Plaza, o ktorej Harry hovoril. Vonku bola zasadená levanduľa a stál pred ňou starodávny biely bicykel, s kvetináčom fialových kvetov. To miesto bolo očarujúce.
"Je tu krásne, však?" usmial sa. Len som prikývla a v nemom úžase som si prezerala okolie. Harry mi otvoril dvere a naznačil mi, že mám ísť dnu. Dnu bolo snáď ešte prekrásnejšie ako vonku. Biele steny boli zdobené rôznymi drobnými olejomaľbami. Na stropy boli biele trámy a z nich viseli malé zväzky levandule. Nábytok bol úplne jednoduchý, biele drevené stoly a stoličky. Na stoličkách boli kárované vankúšiky a na stoloch obrusy s rovnakým motívom. To miesto ma úplne očarilo.
"Je tu nádherne, Harry. Prečo si ma vlastne vzal na také krásne miesto keď toto naše stretnutie nie je rande, ani nič podobné?" Stále mi to nešlo do hlavy. Na také miesta sa berú priateľky, manželky, milenky, čo ja viem kto, ale nie spolužiačky, ktoré ani poriadne nepoznáte.
"Kto povedal, že nemôže byť?" uškrnul sa na mňa. Prekvapene som na neho civela. Začal sa smiať a odsunul mi stoličku pri jednom stole.
"Žartujem. Proste to tu mám rád. Majú tu skvelý čaj." Usadili sme sa a čakali sme na servírku. Po chvíli prišla mladá čiernovlasá dievčina. Bola naozaj krásna, určite francúzska. Objednali sme si a pustili sme sa do reči. Bavili sme sa o všetkom. Harry je strašne milý a vtipný chalan. Pod tým nánosom hipsterstva sa skrýva jeden veľký cupcake. Ľutujem, že som ho nespoznala skôr.
O dva mesiace neskôr
"Takže máme Paríž, Berlín, Barcelonu, Benátky, Prahu...hmm..čo nám ešte chýba?" Premýšľal nahlas Harry popritom ako krúžkoval miesta na mape. Rozhodli sme sa, že pred výškou spolu pôjdeme na cestu po Európe.
"Nooo...napríklad Florenciu a Palermo."
"Jo! To je ono." Zakrúžkoval na mape ďalšia dve mestá, nahol sa ku mne a pobozkal ma. Usmiala som sa do bozku a potom som ho stiahla do objatia.
Nemala som v úmysle s ním začať chodiť. Chcela som ho len spoznať, ako kamaráta. Ale osud mal s nami dvoma iné plány.

Dúfam, že sa páčilo každému, kto si to prečítal :) Ak áno, nechajte komentár :) Prijímam aj kritiku :)
Bo :)

Ahoj :)

Ahoj :) Založila som tento blog, aby som sem pridávala svoju tvorbu :) Budem sem písať veci, čo ma napadnú a aj imaginy na prianie :) Píšem len s členmi One Direction :) Ak by ste mali záujem o imagine na prianie, kontaktujete na buď na facebooku : https://www.facebook.com/sara.jakubcova alebo v komentároch pod týmto príspevkom, až dokiaľ nepridám ďalší tohoto typu :) Vždy napíšte člena, s ktorým by ste chceli a meno, aké chcete aby bolo v imagine :) Písať tu budem pod prezývkou Bo :)

Bo :)

Imagine na prianie #1

Tento imagine je pre Stef Salvatore (fb) :)

Počkať sa oplatí.

V dome pri mori bolo dnes večer rušno. Jeho majiteľ, mladý veselý Ír, oslavoval narodeniny. Alkohol, kopa jedla a hudba, ktorá so ozývala do celého okolia. Celé dolné poschodie a dvor bol preplnený ľuďmi. Chlapci, dievčatá, každý sa bavil s každým. A na oslave bola aj jedno výnimočné dievča. Dokázalo každého očariť, no ona ani s jedným nápadníkom neprehodila ani slovo. Ona bola očarená niekým iným, než jej nápadníkmi. Bola očarená práve týmto rozkošným Írskym oslávencom, ktorý má neobyčajné meno, Niall.
Hnedovlasé dievča sa snažilo s Niallom aspoň chvíľku porozprávať, aspoň mu zablahoželať, keďže bola na jeho narodeninovej oslave, no za celý večer ho ešte nezbadala. Smutne stále pri vonkajšom bare, a rozmýšľala o odchode a v tom jej niekto zaklopal na plece. Otrávene sa otočila, mysliac si, že tu bude len ďalší za nápadníkov, ale keď zbadala "tú" osobu, okamžite sa jej na tvári roztancoval úsmev.
"Ahoj, myslím, že si jediná s kým som na party ešte nehovoril. Ty si tá Calova kamarátka, že? Ja som Niall." vychrlil zo seba, značne pripitý chlapec.
"Ahoj, áno, som to ja." usmiala sa a vystrela ruku na pozdrav. "Som Stef." Blonďák ju miesto potrasenia rukou pritiahol do veľkého medvedieho objatia.
"Nedáš si drink?" spýtal sa jej.
"Jasné, prečo nie?" zasmiala sa a otočila sa smerom k baru, pri ktorom stála. Modrooký chlapec zavolal na barmana a objednal dve "Sex on the beach".
"Tak, povedz mi niečo o sebe. Si jedna z mála ľudí, čo tu nepoznám." vyzval ju k rozhovu Niall.
"Môj život nie je ničím zaujímavý. Študujem umenie na univerzite v Dubline, mám dve mačky, a lepia sa na mňa chlapci ale som stále nezadaná. A čo ty? Tvoj život je určite zaujímavejší ako ten môj."
"No, tak možno o troška zaujímavejší. Jediné, čo posledný rok robím, je, že vkuse cestujem a koncertujem s chalanmi. Je to jeden veľký kolotoč." Niall so Stef si padlo do oka. Rozprávali sa až kým skoro každý neodišiel. Celú dobu sa na seba prihlúplo usmievali a každý jeden na tom druhom stále nachádzali niečo, čo by sa mu páčilo. Ak by Stef odišla, tak ako mala v pláne, nič z toho by sa nestalo, a hlavne kvôli takýmto chvíľam, sa počkať oplatí.