Nikto sa to nemal nikdy dozvedieť
Ďalšia suplovaná hodina. Bohužiaľ táto nie je taká skvelá ako bola tá minulá. Supluje nám ju profesorka Smittersová. Každý ju dobre pozná. Starenka, ktorá má už určite 80 a učí prírodné vedy pre pokročilých. Nebolo by na tom nič zlé, keby stále nežila v 70. rokoch. Presviedčali sme ju aby nám dovolila pozrieť si film alebo mať aspoň voľno, ale ona nám naváľala asi 3 strany úloh. Už 10 minút som si lámala hlavu nad príkladmi, ktoré sme ešte s profesorkou matematiky ešte nebrali. Nikto nemal ani najmenšiu šajnu, ako ich vypočítať. Sedela som na nepohodlnej starej stoličke a hralo som sa s perom. Bolo ružové s pierkami na vrchu. Ja viem, ja viem, musím vyzerať ako Regina z Protivných báb, ale to pero mi doniesla Blair z Japonska.
Očami som hypnotizovala pierka, akoby som čakala, že sa premenia na papagája. V tom ma napadlo, že by som mohla vyskúšať telekinesis. Sedím v zadnej lavici, moja spolusediaca Amber dnes chýba, tak by si to nikto nemusel všimnúť. Očami som sa sústredila na najväčšie pierko. Snažila som sa vytrhnúť ho zo zväzku a položiť na zošit. Zrazu pierko vzbĺklo. Srdce mi začalo prudko biť. Do kelu, do kelu. Rýchlo som pierka stisla v dlani. Poriadne to zabolelo, ale o pár sekúnd som cítila len nepríjemnú pálivú bolesť. Pozrela som sa okolo, č mi ma niekto nevšimol. Každý bol zahĺbený v zošitoch, mobiloch, alebo papierikoch,ktoré si posielali. A je to v suchu.
*Po vyučovaní*
Z budovy som vybehla ako prvá. Nemám chuť celú cestu domov prekecať s niekým. Potrebujem byť sama. Cítim sa hrozne. Nedokážem viac ovládať svoje sily. Vždy som s tým mala problém, pretože sú vraj na môj vek príliš veľké, ale nikdy sa mi nestalo niečo také. Použiť pyrokinesis miesto telekinesisu? To je smiešne.
Rýchlym krokom so sa ponáhľala preč z areálu školy. Zrazu som pocítila na ramene niečiu ruku. Otočila som sa a zbadala som osobu, ktorá so mnou zrejme nutne potrebuje rozprávať. Ten dotyčný bol Josh. Trošku nerd a geek, ale vzhľadom sa k tým pomenovaniam nepribližuje ani na 5 kilomentrov. Má čierne vlasy, ktoré často nosí sčesané dole, vysokú dá sa povedať atletickú, ale aj vychudnutá postavu a skvelý vkus na módu.
"Uhm, máš chvíľku čas, Kelsey?" opýtal sa ma. Popravde, na takého chalana sa nájde chvíľka vždy. Teraz sa len modliť, aby som ho omylom nepodpálila.
"Aj hej. Čo potrebuješ?"
"Niečo som dnes na matike videl." A do mačacích labiek. On to videl. ON TO VIDEL. Som v keli. Neboj Kelsey, máš prirodzený herecký talent, ty to dáš.
"A čo také?" odvetila som a nervózne som sa usmiala. Uhrám to. Musím!
"Ten oheň. Kelsey, neopováž sa zo urobiť blázna." Urobiť blázna z neho alebo zo mňa? Hmm, ťažká otázka.
"Oheň? Škoda, že nezhorela škola." pokrčila som plecami, zvrtla som sa na opätku a kráčala som smerom k centru. Samozrejme, že Josh sa za mnou rozbehol.
"Kelsey, ja som zo videl. Podpálila si to pierko len silou mysle." Páli mu to. Veď, každému by to pravdepodobne doplo, keby videli to, čo on.
"A keby aj tak čo?" Chvíľu medzi nami vládlo trápne ticho. On hľadel do zeme, ja som ho prepaľovala pohľadom. No nie tak celkom, to by tu už chudák chlapec nestál tak pokojne.
"Chcem o tom vedieť viac." On sa zbláznil, na čo on myslí?
"Si blázon. Do tohto sa nechceš zamotať." Nie, nezamotám ho do toho. Otec mi vždy vravel o tom, ako párkrát takmer zomrel keď sa mama rozčúlila. Len tak mimochodom, pravidlo jedna: nikdy nenaštvi čarodejnicu.
"Nemaj obavy. Ja len..ja len chcem vedieť niečo viac o týchto nadprirodzených veciach. Nepoviem to nikomu a v živote to nepoužijem proti tebe."
"Prisaháš?"
"Prisahám."
"Tak poď. Pôjdeme do Delfien's." Nerozumiem tomu. Prečo ja verím tomuto chalanovi? Ani ho poriadne nepoznám a chystám sa mu zveriť veci, o ktorých nevie ani moja najlepšia kamarátka.
Počas cesty sme mlčali. Ja som mala ruky vo vreckách, on mal ruky vo vreckách, obaja sme pozerali na zem pod našimi nohami. Občas sme sa omylom šuchli lakťami a mnou prebila taká zvláštna energia. Nebola zlá, to vôbec nie. Bolo to niečo, ako keď v knihách opisujú stretnutie spriaznenej duše.
Onedlho sme došli k malej kaviarni v jednej z mnohých malých uličiek neďaleko námestia. Keď sme vošli dnu, ovalila ma nádherná vôňa kávy, čaju a zákuskov.
...
O pár minút sme sedeli v pohodlných kreslách na terase. Aj keď je koniec septembra, počasie je vynikajúce. Napila som sa horúceho čierneho čaju, zhlboka som sa nadýchla s rozhodla som sa začať s tým, kvôli čomu sme sem prišli.
"K tomu, čo si videl. Áno, boli to čary. Žiadne zaklínadlá, ale pyrokinesis, čiže ovládanie ohňa mysľou. Ja som sa snažila o telekinesis, čo je ovládanie predmetu mysľou. Bola to nehoda a chyba zároveň. Už sa o tom incidente nebude rozprávať." Josh prikývol. Oprela som sa a znovu sa pustila do konverzácie.
"Čo chceš ďalej vedieť?"
"Aké máš ešte schopnosti? Čo všetko ovládaš?"
"Mám 7 schopností. Telekinesis, pyrokinesis, tie už vieš, čo znamenajú. Potom ovládam, no "ovládam", descnesum, čo je schopnosť spojiť sa s bytosťami z pekla alebo z posmrtného života. Ďalej je tu vitalum vitalis, čo je schopnosť znovu ožiť po smrti, ale len ak ťa nejaká iná čarodejnica oživí pomocou jej schopností. Ovládam aj divination, čo je schopnosť vidieť udalosti a klamstvá ľudí vďaka dotyku, transmutáciu, čo je niečo ako teloportácia ale len na malé vzdialenosti a posledná schopnosť je concílium, čo je schopnosť ovládať myseľ. Nejaké ďalšie otázky?"
"Je tá moc veľká?" Otázka za milión. Na toto bude ťažké odpovedať.
"Je tá moc veľká?" Otázka za milión. Na toto bude ťažké odpovedať.
"Áno aj nie. Neviem zatiaľ moje schopnosti dobre ovládať, ale moja moc je dosť veľká. Ale kým ju budem vedieť naplno využiť, musím sa ju naučiť ovládať. Keď toho budem schopná, nestane sa mi viac niečo také ako dnes na matike."
"Wow. Nič z toho som nečakal. Myslel som si, že čarodejnice majú rôzne zaklínadlá a tým všetko ovládajú, ale vidím, že som sa mýlil. A čo sa týka s ovládaním tej moci. Nemôže ti s tým niekto pomôcť?"
"Môže. Existuje škola pre čarodejnice. V súčastnosti nás nie je veľa a tak tá škola je len v New Orleans. Bola som tam dva mesiace, ale otec s tým nesúhlasil, tak som sa musela vrátiť späť na normálnu školu. A v knihách som čítala, že na ovládanie sily je dobré mať nejakú motiváciu, človeka, alebo niečo, čo chceme dosiahnuť. Lenže ja žiadnu nemám."
"S tou motiváciu ti ochotne pomôžem. Ani nevieš koľko motivácie je len okolo nás. A mám taký pocit, že ti to dlžím, keď si mi už povedala také tajomstvá."
"Fajn. S chalanom som sa ešte nepriatelila. Zmena je život." Čo to do mňa pre mačacie labky vošlo? Chlapec, ktorý dodnes netušil ako čary naozaj fungujú, mi bude pomáhať ovládať moje sily. Som jednoznačne blázon.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára