Imaginy na prianie

utorok 10. decembra 2013

Oneshot #1

'Sup. Toto nie je imagine na prianie. Proste som mala chuť niečo napísať a nechcela som, aby to bolo pre nejakú konkrétnu osobu. Nevedela by som si to tak predstaviť.
Btw. Oneshot je so Zaynom (◡‿◡✿) A je opäť trošku viac :D Shame on me :D

Late night.

Sú večery, ktoré chcete stráviť s osobou, ktorú milujete. Ak je od vás ďaleko, sú tie večery nanič. Ale ak ste s tou osobou, určite si ten večer zapamätáte na celý život. Možno o ňom budete rozprávať svojej dospievajúcej dcére, ktorá je po uši zamilovaná, tak, ako ste boli vy. Možno si to necháte len ako tajomstvo vás dvoch. Ale nikdy na neho nezabudnete.

"Vieš, že ťa milujem, že?" Povedal Zayn do bozku.
"Ja teba viac." Zamumlala som. Nebola som schopná vypustiť z úst viac ako tri krátke slová. Vášeň, ktorá prechádzala mojimi žilami stále dookola a dookola ma ničila a zároveň napĺňala. Moja myseľ sa nezaoberala ničím iným, ako týmto. Mojej telesnej schránke neostáva už žiadna sila, ale moje vnútro baží po ďalšom kúsku siedmeho neba. Akoby mu nestačil ten predchádzajúci. Predsa len rozum a telesná schránka vyhrávajú.
"Baby, myslím, že na dnes už stačilo." Zayn len nesúhlasne 'zavrčal' a pokračoval v lemovaní môjho tela mokrými cestičkami.
"Myslím to vážne." Tentokrát odlepil pery z mojej pokožky na bruchu a pozrel sa na mňa.
"Myslel som, že si dáme aj druhé kolo." Začal sa na mňa pozerať psím pohľad. Jeho karemelovo-hnedé oči ma takmer vždy obmäkčia a on to vie a tak to zneužíva.
"Dnes nie. Ale týmto tu noc rozhodne nekončí." Záhadne som sa usmiala a natiahla som sa aby som ho mohla pobozkať. Zayn odul spodnú peru a hral sa na urazené trojročné dieťa. Neodolala som a z chuti som sa zasmiala. Bol taký rozkošný. Áno, rozmýšľam takto o dospelom mužovi, s ktorým som sa pred niekoľkými minútami milovala.
"Obleč sa a choď na balkón. Prídem za tebou o chvíľku." Ešte raz som ho jemne pobozkala a vyhrabala som sa zo spleti prikrývky a našich tiel. Nahá som si to namierila so kuchyne. Cítila som Zaynov pohľad na mojom chrbte a zadku. Pousmiala som sa. Dobre viem, ako miluje moje telo. Nemôže sa ho nabažiť. A ani ja sa nemôžem nabažiť jeho. Rýchlo som zbehla dole schodmi, prešla som pár krokov a konečne som bola v kuchyni. Zo skrinky som vybrala dva poháre na víno a z chladničky pre istotu dve fľaše poriadne vychladeného bieleho vína. Všetko som zobrala do rúk a opatrne, aby som nič nerozbila som sa pobrala späť do spálne. Dávala som si ozaj veľký pozor, pretože pri mojej šikovnosti sa môže stať čokoľvek. Lakťom som otvorila dvere do spálne. Po špičkách som prešla k posteli a na ňu položila víno a poháre. Povyhýbala som sa všetkému oblečeniu na zemi a vošla som do šatníka. Zo šuplíka som vytiahla čierne čipkované nohavičky a obliekla som si ich. Chvíľu som rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala čierne voľné minišaty na tenulinké ramienka s malými kamienkami. Prešla som k môjmu kozmetickému stolíku a prečesala som si vlasy. Pozrela som sa na seba. Musím uznať, nevyzerám zle. Môj zrak upútal karma náhrdelník na mojom krku. Dostala som ho od Zayna na naše prvé výročie. Vie, že nemám rada výrazné šperky. Tento náhrdelník som si nedala dole odkedy ho mám a tak skoro ani neplánujem. Pri rozmýšľaní nad náhrdelníkom, mi docvaklo, že Zayn ma čaká vonku na balkóne. Poslednýkrát som sa skontrolovala v zrkadle s rýchlym krokom som sa vrátila späť do spálne. Z postele som zobrala víno a poháre a vyšla som na balkón. Zayn sedel na ratanovej sedačke a sledoval oblohu. Mal oblečené to, v čom sem prišiel. Bielu košeľu a modré roztrhané file.
"Ako vidím neprezliekol si sa do iných vecí." Podpichla som ho. Viem, že mu veľmi záleží na výzore. Vždy.
Pozrel sa na mňa a lenivo sa usmial.
"Myslel som, že prídeš rýchlejšie," celú si ma premeral a olizol si peru. "ale myslím, že to čakanie sa vyplatilo." Nad jeho komentárom so sexuálnym podtónom len pokrútila hlavou. Položila som víno a poháre na stôl pred sedačkou a sadla som Zaynovi do klina.
"Na to ani nepomysli, miláčik. Zvyšok večera bude len čistá romantika." Povedala som a dala som mu letný bozk. Milujem chuť jeho pier. Sú ako ďalší kúsok neba.
"Ako len chceš láska. Ale teraz, dovolíš?" Pohľadom ukázal na víno. Zosunula som sa z neho na sedačku. O chvíľku mi už podával pohár s lahodným vínom. S chuti som sa napila. Dala som si ešte zopár dúškov a potom som odložila pohár na stôl. Zdvihla som nohy na sedačku, pritiahla som si ich k telu a na kolená som si položila bradu. Hľadeli sme si len tak so Zaynom do očí. Som neuveriteľne šťastná, že turné už konečne skončilo a my dvaja môžeme byť spolu.
"Som tak rada, že sme konečne spolu. Tak strašne si mi chýbal."
"Ty mne viac. Poď sem baby." Postavila som sa a prešla som tú "strašnú diaľku" a sadla si k Zaynovi. V tom ma napadlo, že by bolo možno lepšie si ľahnúť. Ľahko som Zayna zatlačila dole na gauč. Pochopil, čo som mala na mysli. Ľahla som si na bok, dala som mu ruku okolo pásu a on ma objal oboma rukami. Najlepšia poloha na svete. Slušne myslené.
Pritúlila som sa k nemu najviac ako sa dalo. Panovalo medzi nami ticho. Krásne ticho. Nebolo to to trápne ticho, keď neviete, čo povedať. Bolo to to krásne ticho, kedy si len vychutnávate prítomnosť človeka, ktorého milujete, vdychujete jeho vôňu, rozmýšľate nad všetkým pekným, čo ste kedy spolu zažili. Ak mám byť úprimná, medzi nami dvoma často panuje to krásne ticho. Ani jeden z nás nie je ten typ človeka, čo by len rozprával a rozprával a neustále viedol o niečom konverzáciu. Nám stačí len prítomnosť toho druhého. Zo začiatku nášho vzťahu to všetko bolo ťažké. Obaja máme neuveriteľne nabitý program, často sme každý na inom konci sveta. No po čase sme sa s tým naučili žiť. Naučili sme sa užívať si každú spoločne strávenú chvíľu, nepremrhať čo i len jeden jediný okamih.
"Nad čím premýšľaš?" Vytrhol ma z uvažovania Zaynov hlas.
"Nad nami. Nad tým, ako máme málo času, aby sme mohli byť spolu."
"Netráp sa teraz nad tým. Práve v tento moment sme spolu, tak si to užime."
"Máš pravdu. Len neviem, čo budeme robiť."
"To, čo doteraz. Mlčanie sa mi celkom páčilo." Zasmial sa. Musela som sa tiež.
"Fajn, tak budeme mlčať." A tak sme mlčali. Sem-tam sme sa na seba pozreli, pobozkali a raz sme sa pobozkali trošilinku viac vášnivejšie a padol nejaký ten dotyk a ani som sa nenazdala a opäť sme boli v posteli.
Láska je zvláštna vec. Dokáže robiť divy. Prinúti nás robiť veci, ktoré nám boli predtým cudzie. Ale netreba to nikdy ľutovať. V tej chvíli sme to tak chceli.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára