Tento imagine je pre Adam Hogh (fb) :) Dúfam, že sa ti bude páčiť :)
*Upozornenie: Tento imagine je s Perrie Edwards, nie s niektorým z 1D. Inak takéto imaginy nerobím, ale tento je výnimka.
Maybe we could more than friends.
"Tak, čo si pozrieme?" opýtala sa Perrie a popritom sa prehrabovala v DVD-čkach.
"Hmmm....horor." vykríkol som bez rozmýšľania.
"To nie je zlý nápad." povedala a ďalej sa prehrabovala v DVD-čkach. Pozorne som ju sledoval. Zrak upierala na dvdčka v rukách a usilovne prezerala každé jedno z nich. Každú chvíľu si dávala za ucho prameň jej blond vlasov, ktorý jej stále padal do očí. Fascinovalo ma to. Páči sa mi. A možno, možno, som sa do nej trošku zamiloval.
"Mám to!" vykríkla a vytrhla ma z pozorovania jej celej. Popravde, zľakol som sa až som nadskočil.
"Super, čo si vybrala?" opýtal som sa nervózne a snažil som zakryť môj záujem o ňu.
"Silent Hill." zaškerila sa a dala dvdečko do prehrávača. Zvyšné odložila a pricupitala ku mne na gauč. Znovu som sledoval každý jej pohyb. Je dokonalá. Aspoň pre mňa. Chcel by som ju-
"Vnímaš ma?" vytrhla ma z myšlienok. Zmätene som sa na ňu pozrel a ona vyprskla smiechom. Stále som na ňu len nechápavo hľadel. Po chvíľočke sa prestala smiať.
"Pýtala som sa, či si ten horor už videl?" pozrela sa na mňa a milo sa usmiala.
"Uhm.. nie." nervózne som povedal a poškrabal som sa na temene hlavy. Robím to vždy keď som nervózny.
"Adam, si v pohode? Dnes si nejaký nesvoj." vytasila na mňa najväčší kaliber. Neviem, čo mám povedať. Mám sa jej priznať? Mám jej povedať o všetkých mojich citoch k nej? Alebo mám len povedať, že som v pohode a nechať to tak? Nie, nemôžem to len tak nechať! Nebudem sa ďalej zožierať.
"Nie, nie som v pohode." povedal som celkom smelo.
"Je ti niečo? Si chorý? Nepotrebuješ doktora?" začala mi klásť rôzne otázky.
"Nie je mi nič."
"Tak, čo sa potom deje?"
"Má to niečo spoločné s tebou." dúfam, že jej to dôjde aj samej.
"So mnou? Urobila som niečo zlé?"
"Ach nie, ty trúbka. Len som ti chcel povedať, že....že sa mi páčiš." Perrie otvorila ústa dokorán a civela na mňa.
"No... tak to je sila." povedala a pozrela sa niekam inam, len aby nepozerala priamo na mňa.
"Ešte väčšia si je, že sa mi viac ako páčiš. Ja...ja som sa do teba asi zamiloval." Tak a je to vonku. Sklopil som svoj pohľad na moje ruky a hral som sa s prstami. Nič nehovorila. Toto som dosral.
"Uhm..ja idem domov. Prepáč, že som ti to povedal, nemal som ti to hovoriť." zamumlal som a chcel som sa postaviť a odísť, ale Perrie mi v tom zabránila. Chytila ma za koleno a pritlačila ma späť na gauč.
"Nechoď preč." usmiala sa. Potľapkala ma po kolene a ruku odtiahla. "Nepovedal si nič zlé. Vlastne si urobil dobre, že si mi to povedal. City by si nemal nikdy skrývať. Nehnevám sa na teba." Prekvapene som na ňu pozeral. Zrazu ma k sebe pritiahla a dala mi rýchly bozk na pery. Celé moje vnútro sa rozochvelo. Bol to dokonalý okamih.
"Aj ty sa mi páčiš. Síce som sa do teba nezamilovala, ale možno sa niekdy zamilujem. A možno môžeme byť viac ako len kamaráti. Za pokus to podľa mňa stojí."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára